Žáner road movie už dávno nie je o brázdení Ameriky. Čím ďalej, tým viac redukované uchvacujúce vonkajšie cestopisné podnety dávajú vyznieť silnejšiemu vnútornému rozmeru cesty. Vo filmovom debute Yomeddine rakúsko-egyptského režiséra A. B. Shawkyho sa dvojica egyptského leprotika Bešaja a núbijskej siroty Obamy, vydáva na cestu pozdĺž Nílu za Bešajovými rodinnými príslušníkmi.

Shawky ponúka európskemu publiku ojedinelý vnor do chodu malomocenskej kolónie na severe Egypta. Miestni izolovaní leprotici tu majú svoj mikrosvet, v ktorom fungujú bez opovrhujúcich pohľadov zdravej populácie. Infekčná lepra im zohyzdila zovňajšok, skresala šance na bezproblémový výskyt medzi zdravými a vniesla im tak do života viac ohľaduplnosti a pochopenia k sebe navzájom.
KINEMAVIDEO4895.
Zhruba 40-ročnému Bešajovi (Rady Gamal) umiera žena a on si uvedomuje, že vlastne nemá už žiadnu rodinu, až na tú kdesi hlboko vo vnútrozemí Egypta, ktorá ho ako leprou postihnuté dieťa nechala v kolónii. Živí sa zbieraním ešte použiteľného odpadu na skládke, zdravotne je stabilizovaný, neinfekčný, no chorobou výrazne znetvorený hlavne na tvári a končatinách. Malý Obama (Ahmed Abdelhafiz) s ním trávi oveľa viac času než v škole či detskom domove. Potajomky nasadá na skromnú Bešajovu osliu káričku a pomáha plachému leprotikovi zdolávať prekážky na ceste do neznáma.

A.B. Shawkymu ide o priblíženie okrajových sfér spoločnosti výnimočne jednoduchým spôsobom rozprávania. Počas putovania dvojice vydedencov načrtáva úplne prozaické situácie, ktoré sa našincovi môžu zdať príliš banálne a zrozumiteľné. Všetci v sebe predsa máme zakódovanú ohľaduplnosť voči chorobou spôsobenej vzhľadovej inakosti, no Yomeddine pekne natvrdo servíruje drobné prejavy odmietania a studu, umocnené nehereckým predostrením ústredných charakterov.
Ich život sa obmedzuje na úplne základné potreby spánku, jedla a skromnej radosti, pričom ich poháňa krásne priamočiara potreba blízkych. Za zmienku stojí aj pozvoľná zmena prostredia, akým prechádzajú, v ktorej postupne pribúdajú civilizačné prvky a pre dvojicu sa tak okolie stáva čoraz komplikovanejším.

Za clivých tónov hudby Omara Fedela a ťažko rozpoznateľných emócií v Bešajovej znetvorenej tvári dostávame porciu ľudskej čistoty vyjadrovanej jednoznačnými skutkami bez zraňujúcej sebaľútosti. Žiadne zbytočné zamýšľanie sa nad ťažkým životným údelom.
Na Zlatú palmu nominovaná road movie na egyptský spôsob s množstvo dotieravých múch a odťažitých pohľadov ale ponúka zmysel hocakej existencie. Síce na nášho diváka veľmi exotickej minimálne vďaka zvolenému ochoreniu, no príbeh tzv. zúčtovania so životom v ňom zrozumiteľne zarezonuje a uvedomí si, akú úsmevne zbytočnú existenčnú nadstavbu musí vo svojom spoločenstve každodenne riešiť.
Yomeddine (Egypt / USA / Rakúsko, 2018, 97 min.)Réžia: Abu Bakr Shawky. Scenár: Abu Bakr Shawky. Hrajú: Rady Gamal, Ahmed Abdelhafiz, Osama Abdallah, Shahira Fahmy