Dánske oddelenie Q má na stole nový prípad. Dvojica kriminalistov Carl Mørck (Nikolaj Lie Kaas) a Assad (Fares Fares) riešia podobne ako v predchádzajúcich filmoch dávnu záležitosť. Odštartoval ho desivý nález mumifikovaných tiel naaranžovaných vôkol prestretého stola za falošnou bytovou stenou.

V aktuálnej Zložke 64 dostáva oddelenie Q prípad troška iného razenia, než tomu bolo v Žene v klietke (2013), Zabijakoch (2014) či Odkaze vo fľaši (2016). Autor knižných predlôh Jussi Adler-Olsen totiž prechádza z intímnych sfér poznačeného jednotlivca v osobnom živote do širších vôd sociálnej selekcie obyvateľstva pomocou filozofie riadenej sterilizácie žien, ktorých potomstvo by bolo príťažou pre spoločenský vývoj populácie.
KINEMAVIDEO4866.
Všetky filmové adaptácie Olsenových kníh sa stretli s pozitívnym diváckym ohlasom. Inak tomu nebude ani po zhliadnutí Zložky 64. Kriminálny žáner severskej proveniencie režisér Christoffer Boe (Rekonštrukcia, 2003) podchytil adekvátnym mrazivo pútavým spôsobom. Carl opäť odoláva vrelejším prejavom kolegiality napriek tomu, že Assad o pár dní nastupuje na atraktívnejšie oddelenie hospodárskej kriminality. Vnútorný svet Q-čka oživuje aj hravo-pedantná asistentka Rose (Johanne Louise Schmidt), ktorá do oddelenia nastúpila v Zabijakoch.
V najnovšej Olsenovej adaptácii sa vraciame do začiatku 60-tych rokov, keď do nápravného zariadenia na ostrove Sprogø deportujú mladistvú tehotnú Nete (Fanny Bornedal). S tamojším personálom a jeho poslaním ale nie je všetko OK. Konzekvencie ich nečistých praktík by mala objasniť práve trojica 12 rokov starých zamurovaných mŕtvol. Od konkrétneho Netinho prípadu sa divák dostáva do širších súvislostí nielen v rámci päťdesiatročného posunu do minulosti, ale odkrýva aj presah vtedajších udalostí do súčasnosti. Samozrejme, s hrozivou líniou dozrievania pomstychtivosti poškodených obetí tak, ako sme po troch predchádzajúcich filmoch zvyknutí.

Na poli žánru kriminálneho thrilleru ide o klasické dopĺňanie mozaiky zainteresovaných osôb. V postavách Carla a Assada opäť nájdeme odľahčujúce prvky čierneho humoru, hoci Carlov príznačný pesimizmus neochvejne dominuje. Jeho prístupom sa tak ľahko naladíme na pochmúrnosť riešeného prípadu a odsúdeniahodné lekárske výkony zastrešované nebezpečnou genocídnou filozofiou.
Spočiatku možno ťažšie čitateľné nitky deja sa postupom filmu jasne profilujú, aby diváka patrične zainteresovali do vyšetrovacieho procesu. Viac než na Carlovo súkromie sa línia vyšetrovacích zložiek sústredí na Assadovu postavu. Pretože oproti predchádzajúcim častiam sa aktuálne zabŕda do citlivej problematiky prisťahovalectva. Predsa len dochádza k akémusi súkromnému psychologickému vrcholu oboch parťákov, čo Zložku 64 vyčleňuje z celkového ducha Olsenových adaptácií.

Príbeh odkrýva okrem poznačenosti konkrétnych osudov aj aktuálne pasovanie sa s prisťahovaleckou minoritou. Do Zložky 64 tak na škodu originality zápletky pribúda dosť prevarený kontext spoločenskej neznášanlivosti smerovanej proti národnostným menšinám. Doteraz sprievodný prvok Assadovho pôvodu, vďaka ktorému sa v predchádzajúcich častiach svižne rozohrávali slovné hašterenia vyšetrovacieho tímu, sa z pochopiteľných dôvodov lacno prediera do popredia.
Dej je klasicky rozdelený do dvoch časových línií, staršia z nich márne volá po pomoci voči pevne zomknutému personálu na čele s doktorom Curtom Wadom (Elliott Crosset Hove). V tej mladšej sa odkrývajú karty poškodených i tyranov. Odpudivý a morálne zvrátený ústav na ostrove Sprogø aj po jeho uzavretí ponecháva napospas vlastnému osudu množstvo obetí, ktoré sa chcú domôcť spravodlivosti. A 12 rokov starý odkaz v zamurovaných múmiách štartuje ich satisfakciu voči „vyšším princípom prirodzenej selekcie“.
Journal 64 (Dánsko/Nemecko, 2018, 119 min.)Réžia: Christoffer Boe. Scenár: Jussi Adler-Olsen, Nikolaj Arcel, Bo Hr. Hansen, Mikkel Nørgaard. Hrajú: Fares Fares, Nikolaj Lie Kaas, Nicolas Bro...