Kisel má zlomenú kľúčnu kosť.

Galis stratil  Kisela

Slovenský futbal dostal ďalší úder. V blížiacom sa barážovom dvojzápase proti Španielsku (12. a 16. novembra) sa tréner Dušan Galis (vľavo) musí zaobísť bez záložníka Karola Kisela (vpravo). Opora pražskej Sparty si v zápase 11. kola Gambrinus ligy proti Olomoucu zlomila kľúčnu kosť a my sme boli na Letnej pri tom. V 70. min sa Kisel v súboji o loptu nepríjemne zrazil s útočníkom Sigmy Martinom Vyskočilom, tvrdo dopadol na zem a ostal nehybne ležať. Okamžite ho vyniesli z trávnika a odviezli do vysočanskej nemocnice na vyšetrenie. „Je to veľmi zlé, mám zlomenú kľúčnu kosť. Cítim sa biedne,“ prezradil nám Kisel  po príchode z nemocnice a pokračoval: „Som strašne sklamaný, pretože prídem o baráž so Španielskom. Veľmi som chcel nastúpiť proti môjmu obľúbenému mužstvu a poraziť ho.“ (mko, lup, Praha)
Strana 22

Rozhovor s futbalistom Sparty Praha Karolom Kiselom

Ako sa cítite?
- Ako zranený, čo sa dá už robiť.
Prežili ste ťažkú noc, spali ste vôbec?
- Hýbať sa síce veľmi nemôžem, lebo mám rameno zafixované, ale pospal som si celkom dobre. Mám bolesti, ale dalo sa to vydržať. Myslel som si, že to bude oveľa horšie.
Keď si v hlave premietnete osudný moment, myslíte si, že sa dalo zraneniu zabrániť?
- Dalo, ale to by som musel hráča Olomouca Vyskočila vidieť. Ja som sa sústredil na center, ktorý do šestnástky posielal Maťo Petráš, vôbec som hráča súpera nevidel. Mrzí ma to, lebo ak by som ho zbadal, určite nastavím ruku a pádu by som zabránil.
Bol to zo strany Vyskočila faul, môžete mu niečo vyčítať?
- Ťažko povedať, či to bol úmysel, alebo nie. To by som si musel pozrieť opakovačku, ale to neurobím. Nechcem sa totiž pozerať na to, ako som sa zranil.
Keď ste dopadli na zem, vedeli ste, že je zle?
- Áno. Počul som, ako mi niečo prasklo, tušil som, že to budem mať zlomené. V kútiku duše som si však nahováral, že to tak nemusí byť, ale vyšetrenie v nemocnici potvrdilo, že mám zlomenú kľúčnu kosť.
ťo ste počas troch hodín vo vysočanskej nemocnici absolvovali?
- Urobili mi dva röntgeny, potom mi rameno zafixovali, dali tabletky proti bolesti a okolo pol ôsmej som dorazil domov, kde sa už o mňa postarala pria-teľka ŕudka a otec.
ťo vám preblesklo ako prvé hlavou, keď vám definitívne oznámili, že máte zlomeninu?
- Že je to na hovno. Vedel som, že báraž proti Španielsku je pasé. A to ma veľmi, veľmi mrzí. Tak som túžil nastúpiť v tomto dvojzápase a pomôcť chalanom postúpiť na MS v Nemecku, žiaľ, hrať nemôžem. Španieli sú navyše mojím ob-ľúbeným mužstvom, veľmi som ich chcel vyradiť. Dúfam, že to spoluhráči zvládnu aj bez mojej účasti a budem si môcť o rok zahrať na svetovom šampionáte.
Už ste smutnú správu oznámili trénerovi Galisovi?
- Ešte nie, ale chystám sa mu čoskoro zavolať.
Povedali vám lekári, ako dlho budete pauzovať?
- Jesenná časť je pre mňa stratená, hrať určite nebudem. Ale na jar by som chcel byť fit.
Je to najvážnejšie zranenie, ktoré vás v kariére postretlo?
- Nie, mal som aj horšie. V reprezentácii do osemnásť rokov som utrpel dvojnásobnú zlomeninu pravej nohy. Bolo to strašné, pretože som v tom čase prechádzal do seniorského futbalu, ale, našťastie, moju kariéru to výrazne neohrozilo. Pevne verím, že ani teraz nenastanú komplikácie a kosť sa dobre zrastie.

Marián Korbel, Lucia Petrincová,
Lucia Petrincová