Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

08. júna 2018

Kiska:Prezidenti B9 sa zhodli, že vzťah k Rusku sa nezmenil k lepšiemu



Prezident SR Andrej Kiska sa 8. júna 2018 zúčastnil rokovania prezidentov skupiny Bukureštskej deviatky (B9) vo Varšave. B9 spája krajiny východného krídla NATO - Vyšehradskú štvorku, Baltskú trojku, Rumunsko a Bulharsko. Na snímke ...



Zdieľať
Prezident SR Andrej Kiska sa 8. júna 2018 zúčastnil rokovania prezidentov skupiny Bukureštskej deviatky (B9) vo Varšave. B9 spája krajiny východného krídla NATO - Vyšehradskú štvorku, Baltskú trojku, Rumunsko a Bulharsko. Na snímke zľava prezident SR Andrej Kiska, lotyšský prezident Raimonds Vejonis, litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, poľský prezident Andrzej Duda, rumunský prezident Klaus Iohannis, maďarský prezident János Áder, estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová, predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radek Vondráček a bulharský prezident Rumen Radev počas spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Foto: TASR/Marko Erd
Varšava 8. júna (TASR) – Severoatlantická aliancia (NATO) musí jasne ukázať pripravenosť, ale hlavne akčnosť pri použití článku 5 pri ohrození ktoréhokoľvek člena Aliancie. Zhodli sa na tom prezidenti Bukureštskej deviatky (B9) vo Varšave. Po stretnutí o tom informoval médiá slovenský prezident Andrej Kiska.


Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým.

Zároveň skonštatovali, že z pohľadu vzťahov k Rusku sa nezmenilo nič k lepšiemu. "Pokračujúce aktivity na Ukrajine, to, čo sa deje v Sýrii. Hybridná vojna, ktorú vedie Rusko proti nám, stále pokračuje, a preto nie je dôvod meniť nejako náš postoj, musíme veľmi intenzívne premýšľať, ako všetkým týmto hrozbám čeliť," konštatoval.



Priznal, že prezidenti krajín potvrdili, že ich občania majú strach z Ruska a z toho, čo sa deje na ich hraniciach. "Boja sa, že scenár, ktorý sa udial na Ukrajine s Krymom, sa môže zopakovať aj v ich krajinách. Obyvatelia si kladú otázku, ako rýchlo dokáže Severoatlantická aliancia zareagovať v prípade, ak by sa Rusko rozhodlo zopakovať scenár z Ukrajiny a z Krymu," konštatoval prezident, pričom zdôraznil, že NATO musí ukázať pripravenosť konať.

Formát B9 pokladá za veľmi užitočný. "Svet sa vyvíja, veci sa menia, skoro dennodenne vnímame nové posolstvá, nové správy, a je dôležité sa informovať, porozprávať sa o tom, s akými postojmi prídeme, čo nového sa v jednotlivých krajinách deje a ako vnímame spoločne situáciu vo svete," konštatoval.



V otázke samotnej Aliancie sa hlavy štátov zhodli na tom, že musia zostať jednotné. "Musíme zostať jednotní a jasne ukázať celému svetu, že sme pripravení brániť sa, postaviť sa za ktorúkoľvek krajinu Severoatlantickej aliancie, ak by bola napadnutá," vyzdvihol.

Prezidenti taktiež diskutovali o tom, ako v rámci Európy budovať spoločnú obranu ako neoddeliteľnú súčasť NATO. Venovali sa i Ukrajine. "Všetci, ktorí sme sedeli za týmto stolom sme vyjadrili podporu Ukrajine. Počítame s nimi, pokiaľ jej občania budú chcieť, vo všetkých európskych inštitúciách," dodal.



Andrej Kiska bol rád, že mohol v mene Slovenska deklarovať to, čo potvrdila vláda - že "do roku 2024 dosiahneme obranný rozpočet vo výške dvoch percent z nášho HDP". "Dnes tento záväzok žiaľ viac ako polovica štátov NATO neplní, ale som veľmi rád, že každý o tom začína veľmi intenzívne uvažovať, aj tu za týmto stolom," uzavrel.

B9 združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (Vyšehradskú štvorku, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Lídrami tohto neformálneho zoskupenia krajín sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni hláv štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov, ministrov zahraničných vecí a obrany.

Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim samitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli (11.–12. júla), a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.

Prezident Kiska sa po stretnutí zúčastnil spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Na ňom odovzdal v Belvedérskom paláci poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi dar – list generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1919.

Andrej Kiska ukončil návštevu Poľska v piatok večer.


osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Osviežovač vzduchu vydržal na Hlavnej ulici v Košiciach len týždeň
<< predchádzajúci článok
Spoločnosť Anext má nového majiteľa a mení meno na LeikTec