20. mája 2016
Na archívnej snímke pokles hladiny vody v dôsledku horúčav v Trnoveckej zátoke na Liptovskej Mare 13. augusta 2015. Foto: TASR - Andrej Galica Bratislava 20. mája (TASR) - Klimatická dohoda dosiahnutá počas vlaňajšieho klimatického summitu v Paríži predstavuje podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR ambicióznu, férovú a trvácnu dohodu.
"Samotnou dohodou sa práca na novom globálnom klimatickom režime nekončí, naopak, iba začína. Parížska dohoda vstúpi do platnosti o niekoľko rokov, dovtedy je však potrebné pripraviť kompletný právny rámec na jej riadne fungovanie," skonštatovala pre TASR hovorkyňa envirorezortu Petra Stano Maťašovská.
Nová dohoda má byť prelomová najmä v troch faktoroch.
"Prvýkrát prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ako to bolo v Kjótskom protokole, ale pre všetky krajiny. Po prvý raz sa nová dohoda venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov. Povinnosť sledovať emisie a informovať o ich množstve sa bude vzťahovať tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté, ako to bolo doteraz," vysvetlila Stano Maťašovská.
Slovensko by ako súčasť Európskej únie malo znížiť emisie skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.
"Slovensko bude pravidelne poskytovať národné inventúry skleníkových plynov podľa dohodnutých metodík, schválených konferenciou strán dohovoru. Tiež bude poskytovať informácie o pokroku v dosahovaní stanoveného národného záväzku. Ďalej ako rozvinutá krajina bude mať aj finančné záväzky vyplývajúce z dohody, napríklad povinnosť poskytovať finančné zdroje rozvojovým krajinám na podporu plnenia ich povinností, vyplývajúcich z novej dohody aj z dohovoru," priblížila hovorkyňa MŽP.
Cieľom dohody z Paríža je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, až na 1,5 stupňa Celzia. V druhej polovici storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, t.j. vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.
"Zmena klímy so svojimi negatívnymi sociálno-ekonomickými vplyvmi patrí aj na Slovensku medzi najnaliehavejšie environmentálne problémy súčasnosti," pripomína ministerstvo.
U nás sa prejavuje napríklad rastom priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,7 stupňa Celzia.
"Priemerná ročná teplota vzduchu v období 1991–2015 vzrástla o jeden stupeň Celzia v porovnaní s obdobím 1961–1990, pričom medzi obdobiami 1931–1960 a 1961–1990 dosiahol tento rozdiel len 0,1 stupňa Celzia," uviedla Stano Maťašovská. Okrem toho sa znižuje aj množstvo zrážok či relatívna vlhkosť vzduchu. Najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje.
"
Zmena klímy prinesie častejší výskyt extrémnych prejavov počasia ako vlny horúčav s dennými priemernými teplotami nad 24 stupňov Celzia, silné lokálne búrky a tiež častejší výskyt a dlhšie trvanie suchých periód, striedajúcich sa s epizódami s vysokými úhrnmi zrážok, čo bude mať výrazný vplyv na ekosystémy, hospodársku a sociálnu oblasť," zhrnula Stano Maťašovská.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR