Klocovú v úvode neposlúchali nohy

PEKING 16. augusta (WEBNOVINY) - Slzy v očiach, nespokojnosť a otázka "Prečo?" - to všetko sa dalo vyčítať z tváre bežkyne Lucie Klocovej po semifinále behu na 800 m na olympijských hrách v Pekingu. Hneď v prvom sobotňajšom semifinále obsadila nepostupové tretie miesto a ďalej sa nedostala ani s časom 1:58,80. Celkovo skončila Klocová jedenásta, o osem priečok vyššie ako pri olympijskej premiére v Aténach 2004. K vytúženému finále jej nepomohol ani tretí najlepší výkon kariéry. "Zbabrala som to na celej čiare. Prvých 600 m sa mi nebežalo dobre, išla som takmer na doraz. Potom sa mi vrátili sily a v závere som chytila druhý dych. V rozbehoch to bolo úplne naopak. Ešte jeden beh a mohlo to byť v poriadku," smútila po dobehnutí Klocová. Opticky zaostávala už po štarte, dlho potom bežala zatvorená za súperkami. V závere taktického behu chcela zrýchliť, jej nástup však prišiel neskoro. Ak by sa bežalo ešte 50 m, tak Mutolovú pred sebou pravdepodobne predstihne. "Pôvodne som chcela nastúpiť niekde medzi 500 až 600 m, súperky sa mi však začali vzďaľovať. Snažila som sa s nimi ešte trocha vyviezť. Výraznú taktickú chybu som v behu nespravila. V závere som našla stratené sily, dve súperky predbehla, vedela som už, že idem na plný plyn. Prišlo to však trochu neskoro, dovtedy som nebola schopná pridať," vysvetľovala so slzami v očiach Klocová, ktorá sa posťažovala na nepriaznivé pekinské vyžrebovanie. V rozbehoch skončila tretia v najrýchlejšom behu dňa, v semifinále nastúpila hneď v prvom a nemohla sa orientovať časmi súperiek. Vo vyrovnanom poli osemstovkárok mohlo na finále pomýšľať až pätnásť bežkýn, napokon rozhodovali stotiny. Klocová už krátko po dobehu veľmi neverila, že by mohla postúpiť časom do finále. "Sú to olympijské hry, čím vyššie miesto, tým lepšie. Pre mňa je to však sklamanie, iba s časom pod 1:59 min sa neuspokojím, aj keď som predbehla súperky s osobným rekordom lepším, ako je môj. Viem, že mám natrénované pod 1:58,5. Išla som do Pekingu s cieľom dostať sa do finále," krútila hlavou Klocová. Na postup by napokon potrebovala zabehnúť minimálne čas 1:58,28, ktorý dosiahla v treťom rozbehu Kenia Sinclairová. Dvadsaštyriročná Martinčanka krátko po dobehu ešte nevedela určiť, kde sa stala chyba. Celý beh si chce rozobrať so svojím trénerom Pavlom Sloukom. Určite sa však najskôr vyspí, potom si to zanalyzuje. "Zatiaľ viem jedno, bežala som najlepšie, ako som vedela. Keď som zacítila silu, okamžite som zrýchlila a predbehla súperky. Musím si to všetko uložiť v hlave. Keby som vedela skôr zrýchliť, tak to spravím. Psychicky i fyzicky som bola pripravená na osobný rekord, nohy ma však nepočúvali. Cítila som sa dobre. Na takýchto pretekoch záleží aj od šťastia. Človek môže byť pripravený, ako chce, je to aj o šťastí." Klocová zatiaľ nevie, ako dlho ju bude pekinské vystúpenie mrzieť. Pred sebou má ešte dve motivácie - preteky Zlatej ligy v Zürichu a Svetové atletické finále v Stuttgarte, kde by si to chcela s najlepšími opäť rozdať. "Sezóna mi nekončí, na budúci rok sú majstrovstvá sveta. Dúfam, že skôr, ako skončím kariéru, ma navštívi aj to šťastie." Na Peking bude mať aj spomienku v podobe malej rany na pravej nohe, ktorú utrpela po kontakte s Mariou Mutulovou ešte v rozbehoch. V semifinále ju pri behu neobmedzovala, ani ju necítila. "Miesto som si vydezinfikovala, veľmi rýchlo sa mi to zrástlo. Skôr som mala po piatku slabšiu svalovicu, ale nebolo to nič, čo by ovplyvnilo výkon," dodala Klocová. SITA