Končí sa éra Mečiarovho HZDS, vyhlásil Sergej Kozlík

Profil predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara

Právnik a politik Vladimír Mečiar je dlhoročným predsedom ĽS-HZDS a viacnásobným slovenským premiérom. Narodil sa 26. júla 1942 vo Zvolene. Po skončení strednej školy pracoval najprv ako referent, neskôr ako tajomník odboru Miestneho hospodárstva na ONV v Žiari nad Hronom. Angažoval sa v aparáte Československého zväzu mládeže, v rokoch 1962-1970 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Pre negatívny postoj k sovietskej okupácii Československa ho v roku 1970 zo strany po previerkach vylúčili.

Pracoval v rôznych, aj robotníckych profesiách v podnikoch v dnešnom Trenčianskom kraji. V roku 1974 ukončil diaľkové štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a začal pracovať v podniku Skloobale Nemšová, kde bol referentom a neskôr podnikovým právnikom až do roku 1989.

Po roku 1989 politická angažovanovať vo VPN

Po roku 1989 sa začal politicky angažovať vo Verejnosti proti násiliu (VPN). Na pôde tohto politického subjektu založil najprv platformu VPN - Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS), ktorá prerástla do novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 je predsedom HZDS, ktorá je od 14. júna 2003 známa s terajším názvom Ľudová strana – HZDS (ĽS-HZDS).

V rekonštruovanej vláde SR zastával v prvej polovici roku 1990 post ministra vnútra a životného prostredia SR. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády SR a túto funkciu zastával až do apríla 1991. V júni 1992 po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) sa stal premiérom opäť, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru. Tretíkrát sa stal predsedom vlády SR po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998.

V období rokov 1990-1992 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia (FZ) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) za VPN, v roku 1992 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR) za HZDS. Parlamentným poslancom bol tiež v roku 1994, 1998 a ĽS-HZDS zastupoval v parlamente aj v rokoch 2002-2006. Bol členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Svoj poslanecký mandát si v období 1998-2002 neuplatnil, na ustanovujúcej schôdzi NR SR sa postu vzdal v prospech bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a ministra jeho vlády Ivana Lexu, spájaného s únosom syna prezidenta SR Michala Kováča.

Právomoci prezidenta SR

Od októbra 1992 do marca 1993, opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Toto poverenie spolu s ním dostal aj vtedajší predseda parlamentu SR. Popri poste premiéra SR mal od júna 1993 do marca 1994 právo viesť Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR a v období rokov 1993-1994 bol predsedom Prezídia Fondu národného majetku.

V roku 1999 kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách v SR, víťazom sa stal Rudolf Schuster. Kandidoval aj v prezidentských voľbách v roku 2004. Prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percent. V druhom kole získal 40,1 percent hlasov a skončil ako druhý. Prezidentom sa stal Ivan Gašparovič.

V parlamentných voľbách v septembri 2002 získalo ĽS-HZDS opäť prvenstvo so ziskom 19,50 percenta hlasov. Podobne ako v predošlom období sa jej však nepodarilo zostaviť vládu. Vo voľbách v roku 2006 hlasovalo za ĽS-HZDS 8,79 percent voličov, čo pre stranu znamenalo získanie 15 poslaneckých mandátov. ĽS-HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom prijala ponuku víťaza volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) strany Smer-SD a spoločne so Slovenskou národnou stranou (SNS) vytvorili koaličnú vládu.

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. júna 2010 získala ĽS-HZDS 4,32 percent, neprekročila 5-percentnú hranicu hlasov voličov potrebnú na vstup do NR SR a stala sa mimoparlamentnou stranou. Do parlamentu sa ĽS-HZDS nedostalo ani v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012. Získalo len 0,93 percenta hlasov.

Vladimír Mečiar oznámil 26. apríla 2012 na rokovaní straníckeho grémia v Bratislave svoj odchod z čela ĽS-HZDS.

Výberová chronológia rozkolov v ĽS-HZDS a odchodov jednotlivých členov z hnutia

30. apríla 1991 - Ustanovilo sa politické grémium Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), pričom na jeho čelo zvolili Vladimíra Mečiara.

január 1993 - Vnútri HZDS vznikol opozičný prúd reprezentovaný Milanom Kňažkom a Rudolfom Filkusom voči autoritárskym tendenciám Vladimíra Mečiara.

27. - 28. marca 1993 - V Trnave sa uskutočnil tretí republikový snem HZDS. Z HZDS vystúpil odvolaný minister zahraničia Milan Kňažko a vyhlásil, že v NR SR bude pôsobiť ako nezávislý poslanec. V apríli 1993 sa rozhodlo osem poslancov za HZDS opustiť poslanecký klub hnutia a vytvoriť klub nezávislých poslancov, ktorého predsedom sa stal Kňažko. Stali sa základom Aliancie demokratov Slovenskej republiky pod vedením M. Kňažka.

26. mája 1997 - Minister zahraničných vecí SR Pavol Hamžík podal demisiu na svoj post prezidentovi SR Michalovi Kováčovi. Po vystúpení z HZDS sa stal spoluzakladateľom Strany občianskeho porozumenia (SOP). Po zvolení jej dovtedajšieho predsedu Rudolfa Schustera za prezidenta SR na júnovom kongrese SOP v roku 1999 zvolili Pavla Hamžíka za predsedu strany.

4. októbra 1998 - Z Mečiarovho hnutia vystúpil bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Českej republike a šéf koordinačnej rady HZDS Ivan Mjartan. Dodal, že je sklamaný rokovaním predstavenstva, ktoré podporilo všetky štruktúry a vyššie orgány hnutia, a preto mieni z toho vyvodiť dôsledky pre seba - odchodom z politiky. Ivan Mjartan stál neskôr pri zrode Strany demokratického stredu neskôr pomenovanej na STRED.

9. apríla 2002 - Jozef Kalman sa rozhodol vystúpiť z HZDS kvôli pravicovej orientácii hnutia. Vyjadril sa, že svojou podstatou je sociálne, ľavicovo cítiaci človek, preto sa rozhodol opustiť rady HZDS. Oznámil založenie strany Ľavý blok, ktorá bola do konca apríla 2002 zaregistrovaná.

6. júla 2002 - Za "frašku" považoval dlhoročný a zakladajúci člen HZDS Ivan Gašparovič hlasovanie na nominačnom sneme o konečnej podobe kandidačnej listiny na jesenné parlamentné voľby v roku 2002. O tom, že nebol nominovaný, sa dozvedel až v deň snemu v Nitre. Vyhlásil, že zatiaľ naďalej ostáva členom strany a bude ju podporovať vo voľbách i vo volebnej kampani. Ivan Gašparovič sa neskôr stal zakladateľom novej politickej strany Hnutie za demokraciu, členkami prípravného výboru boli aj poslankyne NR SR Marta Aibeková a Katarína Chajdáková.

11. januára 2003 - Podpredsedovia HZDS-ĽS Vojtech Tkáč a Ján Gabriel sa na rokovaní Republikového predstavenstva v Nitre vzdali svojich funkcií. Vo februári 2003 vznikol nový poslanecký klub vytvorený z poslancov okolo Vojtecha Tkáča, ktorí neboli spokojní so situáciou v HZDS-ĽS. V marci 2003 zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR 110. politickú stranu na Slovensku - Ľudovú úniu platformistov Vojtecha Tkáča. Štatutárom strany sa stal Ján Turňa, bývalý kandidát HZDS na post bratislavského primátora.

7. februára 2003 - Vystúpilo 11 poslancov HZDS-ĽS z klubu poslancov NR SR za HZDS-ĽS a požiadali, aby v NR SR vznikol nový klub nezávislých poslancov. Plénum parlamentu o tom rozhodlo 25. februára 2003. Boli to: Vojtech Tkáč, Miroslav Abelovský, Jozef Brhel, Jozef Elsner, Ján Gabriel, Ján Mikolaj, Ivan Kiňo, Gustáv Krajči, Igor Pinkava, Ladislav Polka, Rudolf Žiak. Poslaneckú iniciatívu podporili aj Peter Tomeček (predseda Trnavského samosprávneho kraja a Peter Chudík (predseda Prešovského samosprávneho kraja).

25. januára 2008 - Odchod z ĽS-HZDS oficiálne ohlásil poslanec za ĽS-HZDS a predseda trnavského VÚC Tibor Mikuš. Svoje rozhodnutie zhodnotil nesúhlasom s obmedzovaním priestoru na diskusiu, vylučovaním dobrých "robotníkov" strany na základe údajného poškodzovania dobrého mena strany a obmedzovaním vnútrostraníckej demokracie vôbec. V januári 2009 zaregistrovalo MV SR nový politický subjekt Nová demokracia, ktorého zakladateľom a predsedom sa stal Tibor Mikuš.

5. decembra 2009 - Republikové predstavenstvo ĽS-HZDS odhlasovalo vylúčenie Milana Urbániho zo strany. Dôvodom bolo jeho angažovanie sa pri zakladaní nového politického subjektu - Európskej demokratickej strany. Milan Urbáni neskôr založil Alianciu za Európu národov (AZEN). Podpredsedníčkou AZEN sa stala Zdenka Kramplová, ktorá musela z ĽS-HZDS odísť v novembri 2009 oficiálne kvôli porušeniu stanov, ktorého sa dopustila tým, že vedenie ĽS-HZDS oficiálne neinformovala o svojej kandidatúre v minuloročných voľbách do vyšších územných celkov.