Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra    Knižné novinky

30. apríla 2019

Kosti v sude



Detektívka, ktorá nesklame. Ďalší z krimirománov s forenznou atropologičkou Temperance Brennanovou.



Zdieľať
Kosti v sude

Opäť výborne napísané a treba povedať, že oproti seriálu sú knižné predlohy prepracovanejšie, napínavejšie a strhujúcejšie. Sú tu Kosti v sude.

Na pretekársky okruh v Charlotte sa zišlo dvestotisíc fanúšikov, aby podporili svojich favoritov v jedných z najvýznamnejších pretekov NASCAR.
V rovnakom čase sa na neďalekej skládke nájde mŕtvola. Keď správa o náleze prenikne do médií, Temperance Brennanovú vyhľadá mechanik jedného z tímov, ktorý už dvanásť rokov pátra po svojej staršej sestre – nádejnej automobilovej pretekárke. Tá totiž zmizla aj s priateľom, prívržencom miestnej pravicovo-extrémistickej skupiny. Ich zmiznutie vyšetrovalo aj FBI, no pátranie sa záhadne skončilo už po niekoľkých týždňoch. Zdá sa, že niekto sa úpenlivo snaží, aby pravda nikdy nevyplávala na povrch...

Kosti v sude nesklamú žiadneho fanúšika Temperance. Dynamický, napínavý príbeh, ktorý autorka neprekombinovala, naopak – vystihla správnu mieru. Motoristický šport asi skôr pritiahne mužských čitateľov, no Kathy Reichs ho opísala pútavo a zaujímavo.
Dobre do príbehu vplietla extrémistov, vražedné chemikálie a tajomstvá, ktoré len postupne odkrývame.

Začítajte sa do novinky Kosti v sude:

Dnes na ten týždeň spomínam ako na preteky v daždi. Skoro každý deň sa niesol v znamení búrok. Isteže, bola predsa jar. Lenže takéto búrky tu ešte nikto nezažil. Nakoniec ma zachránila osoba menom Leto.
Viem, znie to bizarne.
Stalo sa to takto.
Tmavé hubovité mraky viseli nízko nad zemou, ale zatiaľ nepršalo. Našťastie. Celé dopoludnie som totiž vykopávala mŕtvolu. Pripadá vám to morbídne? Je to súčasťou mojej práce. Som forenzná antropologička. Nachádzam a skúmam mŕtve telá, ktoré majú zvyčajne ďaleko od svojho pôvodného stavu – sú spálené, mumifi kované, zohavené, rozštvrtené, rozložené alebo z nich zostali len kosti.
Dobre teda, dnes nešlo tak celkom o mŕtvolu. Hľadala som chýbajúce časti tela.
Krátka verzia. Vlani na jeseň z jednej samoty v okrese Cabarrus v Severnej Karolíne zmizla žena. Pred týždňom – bola som služobne na Havaji – sa jeden vodič kamióna priznal, že túto ženu zaškrtil a telo zakopal v pieskovni. Horliví policajti z miestneho oddelenia sa okamžite chopili lopát a vedier. Vyhrabané kosti doručili v kartónovej škatuli od jablčného pyré značky Mott môjmu zamestnávateľovi, úradu súdneho lekárstva v susednom okrese Mecklenburg.
A tak som sa včera, čerstvo dozlatista opálená havajským slnkom, pustila do analýzy. Súpis kostí odhalil chýbajúcu jazylku, dolnú čeľusť a všetky horné rezáky a očné zuby.
Bez zubov nie je možné telo identifi kovať. Bez jazylky sa nedá dokázať, že obeť zaškrtili. Doktor Tim Larabee, hlavný súdny lekár okresu Mecklenburg, ma požiadal, aby som zašla na miesto nálezu do pieskovne a dôkladne ho ešte raz prezrela.
Keď musím po niekom napravovať, čo domrvil, zvyčajne ma to poriadne naštve, ale tentoraz som mala dobrú náladu. Chýbajúce časti tela som našla veľmi rýchlo a hneď som ich aj dopravila na súdne v Charlotte. A odtiaľ som sa vydala rovno za sprchou, neskorým obedom a pokojným popoludním v spoločnosti môjho kocúra.
Boli o desať minút dve. Prepotené tričko sa mi lepilo na chrbát. Vlasy som mala nedbanlivo zviazané do strapatého uzla. Všade na koži, dokonca aj pod spodnou bielizňou, som cítila piesok. Napriek tomu som si veselo pospevovala pesničku Biely magor od Ala Yankovica. Čo k tomu dodať?
Videla som jeho video na YouTube a od tej chvíle tú melódiu nedokážem pustiť z hlavy.
Len čo som nabehla na diaľnicu I-85 smerujúcu na juh, do mojej malej mazdy sa oprel silný vietor. Trochu nervózne som pozrela na oblohu a naladila na rádiu vysielanie verejnoprávnej stanice NPR.
Terry Grossová sa práve blížila k záveru rozhovoru s básnikom laureátom W. S. Merwinom. Obom boli poveternostné podmienky za oknom môjho auta ukradnuté. Nečudo. Relácia sa vysielala naživo z Filadelfie, osemsto kilometrov severne od miesta, kde som sa nachádzala. Terry pustila upútavku na budúceho hosťa. Meno som nemala kedy zachytiť.


Píp! Píp! Píp!
Národná meteorologická služba varuje pred výrazným zhoršením počasia v niektorých oblastiach predhoria Severnej Karolíny vrátane okresov Mecklenburg, Cabarrus, Anson, Stanly a Union. Očakávajú sa silné búrky, ktoré by sa mali prehnať touto oblasťou v priebehu nasledujúcej hodiny. Predpokladané zrážky majú dosahovať dvadsaťpäť až sedemdesiatpäť milimetrov, preto na niektorých miestach hrozia záplavy. Atmosférické podmienky sú priaznivé pre vznik tornád. Počúvajte nás aj naďalej, už čoskoro vám prinesieme ďalšie aktuálne informácie.
Píp! Píp! Píp!

Bez zubov nie je možné telo identifikovať. Bez jazylky sa nedá dokázať, že obeť zaškrtili. Doktor Tim Larabee, hlavný súdny lekár okresu Mecklenburg, ma požiadal, aby som zašla na miesto nálezu do pieskovne a dôkladne ho ešte raz prezrela.
Keď musím po niekom napravovať, čo domrvil, zvyčajne ma to poriadne naštve, ale tentoraz som mala dobrú náladu. Chýbajúce časti tela som našla veľmi rýchlo a hneď som ich aj dopravila na súdne v Charlotte. A odtiaľ som sa vydala rovno za sprchou, neskorým obedom a pokojným popoludním v spoločnosti môjho kocúra.
Boli o desať minút dve. Prepotené tričko sa mi lepilo na chrbát. Vlasy som mala nedbanlivo zviazané do strapatého uzla. Všade na koži, dokonca aj pod spodnou bielizňou, som cítila piesok. Napriek tomu som si veselo pospevovala pesničku Biely magor od Ala Yankovica. Čo k tomu dodať?
Zovrela som volant ešte tuhšie a zrýchlila na stodvadsať. Na úseku, kde platí stovka, to bol poriadny risk, ale chcela som byť doma, skôr než sa spustí tá prietrž. Po chvíli Terry znovu prerušili, ibaže tentoraz akýmsi čudným tlmeným húkaním.
Strelila som očami na rádio.
Húkačka sa ozvala znova.
S hlúpym pocitom som sa pozrela do spätného zrkadla. Na zadný nárazník sa mi lepilo policajné auto. Mrzuto som zastavila na krajnici a stiahla okienko. Keď sa pri mne objavil policajt, podala som mu vodičák.
„Doktorka Temperance Brennanová?“
„Prepáčte, je trochu zaprasený.“ Oblažila som ho nevinným úsmevom. Aspoň som dúfala v jeho nevinnosť.
Muž zákona mi ho neopätoval. „To nebude nutné,“ odvetil, ukazujúc na vodičák.
Nechápavo som naňho pozrela. Mohol mať takých dvadsaťpäť, bol štíhly, pod nosom mu rástli riedke fúziky a na oboch stranách ustupovali do stratena. Na hrudi mal pripnutý odznak s menom R. WARNER.
„Na policajné oddelenie v Concorde prišla žiadosť od hlavného súdneho lekára mecklenburského okresu, aby sme vás zadržali a dopravili na určené miesto.“
„Larabee poslal za mnou policajtov?“
„Áno, madam. Keď som však prišiel do pieskovne, už ste tam neboli.“
„Prečo mi nezavolal sám?“
„Zjavne sa vám nemohol dovolať.“
No jasné! Pri práci som nechala iPhone v aute, aby sa doň nedostal piesok a nepoškodil ho.
„Telefón mám v príručnej skrinke,“ oznámila som preventívne. Rozhodne som nemienila dráždiť strážnika Warnera.
„Teraz si ho vyberiem.“
„Dobre, madam.“

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Peter Lipa Band pokrstil nové CD
<< predchádzajúci článok
Film Skutok sa stal bude mať premiéru v septembri

Kosti v sude - diskusné fórum čitateľov