LAJČÁK: Neprekvapí ma, ak Budapešť zruší návštevu Fica

BRATISLAVA 1. júla (WEBNOVINY) – Oficiálna návšteva Roberta Fica v Budapešti môže byť opäť odložená, pripustil dnes minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Potvrdil by sa tak podľa neho scenár, ktorý Maďarsko používa roky – návšteva sa dohodne, potom Budapešť nájde zámienku a rokovanie zruší. „Nebudem prekvapený, keď sa prijatie jazykového zákona využije ako zámienka na to, aby sa návšteva odložila. Keby to bolo prvýkrát, tak by sme sa nad tým mohli zamýšľať,“ povedal Lajčák po rokovaní vlády a následnom rozhovore s premiérom Ficom.


Lajčák považuje za nenormálne medzi „dobrými susedmi“, že maďarský premiér bol naposledy oficiálne v SR v roku 1999, slovenský v MR v roku 2001. Zdôraznil, že ani prezident Ivan Gašparovič za celé prvé funkčné obdobie nedostal z Budapešti pozvánku na oficiálnu návštevu, maďarský prezident v Bratislave bol.

„Maďarská strana má problém – politický problém roky rokúce prijať predsedu vlády Slovenskej republiky, lebo je to téma, ktorá je vnútropoliticky zložitá, ale to je problém, ktorý si musia vyriešiť oni. Celý čas sa to deje tak, že najskôr je pozvanie, potom sa návšteva začne podmieňovať niečím a nakoniec sa nájde zámienka, aby sa návšteva neuskutočnila. Mám veľmi nepríjemný pocit, že sme svedkami presne toho istého scenára,“ uviedol Lajčák. To, že MR hľadá zámienky už osem rokov podľa neho ukazuje, kto je za túto situáciu zodpovedný.

Lajčák nepovažuje novelu jazykového zákona za problém. Odmieta zasahovanie Maďarska do záležitostí SR. „Jazykový zákon upravuje používanie štátneho jazyka, to znamená slovenského jazyka, na Slovensku. Ja si už naozaj neviem predstaviť, prečo by sme sa mali ospravedlňovať niekomu, že sme si prijali zákon, ktorý upravuje používanie nášho vlastného zákona...Je absolútne neprípustné, aby iný štát si nárokoval vstupovať do nášho legislatívneho procesu.“

Minister novelu jazykového zákona čítal a podľa neho neznižuje práva menšín, naopak, rozširuje ich. „Neznižuje štandard menšinových práv, v mnohých oblastiach ich rozširuje,“ tvrdí. V čom rozširuje tieto práva a prečo bolo potrebné novelu prijať napriek protestom Maďarska aj maďarskej menšiny v SR, nepovedal. Odpoveď na tieto otázky je podľa neho v kompetencii predkladateľa novely, ministra kultúry Mareka Maďariča. Lajčák dodal, že používanie jazykov menšín upravuje samostatný zákon, ktorý nie je touto novelou dotknutý.

Utorkové schválenie jazykovej novely v slovenskom parlamente vyvolalo okamžité diplomatické kroky na slovenskej aj maďarskej strane. Lajčák uviedol, že hneď po schválení si predseda parlamentu Pavol Paška a minister kultúry pozvali veľvyslancov Európskej únie a USA, aby im vysvetlili podstatu novely. V Budapešti sa s ambasadormi stretol šéf diplomacie Péter Balász. „Podal im videnie, neviem či Maďarskej republiky alebo SMK, lebo rozdiel medzi tým som nevidel, ale samozrejme kritické.“ MR podľa Lajčáka pokračuje v dezinformačnej kampani, ktorú začala už pred schválením novely zákona o štátnom jazyku.




Vyjadrenia predstaviteľov MR k jazykovému zákonu sú nezmyselné, tvrdí SNS


Za nezmyselné považuje prvá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany (SNS) Anna Belousovová vyjadrenia maďarských orgánov a politických strán k novele jazykového zákona. Podľa stanoviska Belousovovej z medializovaných informácií vyplýva, že predstavitelia maďarského ministerstva zahraničných vecí, ale aj politických strán Fidesz či Maďarskej socialistickej strany tvrdia, že novela zákona o štátnom jazyku obmedzuje slobodné používanie jazyka menšín. "Je to absolútny nezmysel, pretože novela jazykového zákona, ktorú sme včera (v utorok 30. júna - pozn. redakcie) prijali v parlamente, slúži k posilneniu ochrany používania štátneho jazyka v duchu Ústavy SR, demokratických princípov a všetkých štandardov bežných v Európe," uvádza sa v stanovisku prvej podpredsedníčky národniarov.


"Je zarážajúce, že sa k tejto téme ozývajú práve predstavitelia Maďarska, pretože Maďarsko by si malo najskôr spytovať svedomie, ako sú u nich upravené práva národnostných menšín, nieto ešte používanie jazyka národnostných menšín," uvádza ďalej Belousovová. Odmieta tvrdenia, že je novela tohto zákona v rozpore s európskymi normami a so záujmami krajín tohto regiónu o harmonické a dobré vzťahy. "V Maďarsku by si mali zvyknúť, že SR je zvrchovaný, suverénny štát," zdôrazňuje okrem iného Anna Belousovová.


Poslanci Národnej rady SR v utorok 30. júna prijali novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou. Pokuty, ktoré sa za zlú slovenčinu zavedú od septembra, môžu dosiahnuť až 5000 €. Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval predkladateľ zákona - minister kultúry Marek Maďarič. Podľa novely televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané. Za zákon zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov.


S novelou nesúhlasia ani predstavitelia politických strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku - Strany maďarskej koalície (SMK) a novej strany Most-Híd. Za historicky najhorší zákon tohto typu označil novelu jazykového zákona v reakcii po jej prijatí predseda SMK Pál Csáky. Ako povedal pre agentúru SITA, "urobíme všetko pre to, aby doma aj v zahraničí sa venovalo patričným spôsobom tomuto zákonu, urobíme všetko preto, aby nastali v budúcnosti v zákone zmeny“. SMK chce urobiť analýzu zákona a začiatkom septembra vyzve opozičných kolegov, aby sa spolu obrátili na Ústavný súd SR v otázke pokút, ktoré zákon zakotvuje. Novelu chcú porovnať s Európskou chartou menšinových jazykov. Hovoriť na túto tému zástupcovia SMK chcú s Radou Európy a OBSE. "Bude to aj téma na úrovni EÚ a Európskeho parlamentu,“ zdôraznil Csáky. Poslanci, ktorí po odchode z SMK vytvárajú stranu Most-Híd rovnako ako SMK zákon po jeho prijatí odsúdili a chcú sa obrátiť na Ústavný súd. Tvrdia, že je v rozpore s odporúčaniami Rady Európy a záväzkami SR z medzinárodných dohovorov.

SITA