Líbya sa považuje za demokratickú, Zala tam nešiel poučovať

BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) - Poslanec za Smer a šéf zahraničného parlamentného výboru Boris Zala tvrdí, že počas služobnej cesty v Líbyi dohodol viacero vecí a s najvyššími predstaviteľmi hovoril aj o ľudských právach. Na dnešnej tlačovej besede povedal, že Líbyjčanom vysvetľoval európsky pohľad na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. "Ja som nehovoril o výhradách. Vy stále máte predstavu, že človek príde ako archanjel Gabriel a ide vyháňať hriešnika z raja. Ja som vysvetlil ako veci vyzerajú v Európe," odpovedal na otázku agentúry SITA Zala. Podľa neho samotná Líbya sa považuje za demokratickú krajinu. "Predstava o nich samých z politického pohľadu je taká, že sú demokraticky usporiadaným štátom," dodal Zala. Líbya chce podpísať s Európskou úniou rámcovú dohodu, od Zalu žiadali slovenskú podporu. Zala Líbyu upozornil, že EÚ podpíše dohodu vtedy, ak krajina urobí potrebné kroky v dodržiavaní ľudských práv. "Ja som neprišiel poučovať, ani nikoho presviedčať, aby to urobil nejako inak, na to sú Líbyjci a líbyjskí občania, aby si riešili svoju situáciu, nie Boris Zala zo Slovenska, ani nikto iný odniekadiaľ, pretože to väčšinou vytvára presne opačný efekt. Takže ja som sa pokúšal osvietenským spôsobom vysvetliť európsku pozíciu v otázke ľudských práv," poznamenal. Zala, ktorý pôsobí aj v Rade Európy, sa domnieva, že Líbya je jeden z najlepších spomedzi arabských režimov. Sedemdňová služobná cesta v Líbyi netrvala štandardne, bola predĺžená, priznal dnes Zala. Pôvodne sa plánoval z Líbye presunúť do Palestíny, od čoho však upustil pre tamojšiu nebezpečnú situáciu. V Líbyi si pozrel historické pamiatky, navštívil mesto z rímskych čias Leptis Magna. Slovenský parlament mu zaplatil 30-tisícovú letenku, časť diét. Ubytovanie a réžiu financovala líbyjská strana. Podľa Zalu malo zmysel vycestovať, s Líbyjčanmi treba vyjednávať osobne. Do africkej krajiny ho pozval jeho líbyjský kolega. Líbyjská strana má problém s vyslaním detí nakazených vírusom HIV, prípadne s chorobou AIDS, ktoré sa mali prísť liečiť na Slovensko. Ponúkol to premiér Robert Fico na návšteve Líbye vlani vo februári. Podľa neho Líbya si dala vypracovať expertízu, či je vhodné vyslať deti na Slovensko. Zala podotkol, že v skutočnosti nejde o deti, pretože väčšina z nich má 18 rokov a má vlastné rodiny. Podľa neho v medzinárodnom fonde pre Benghází, ktorý podporuje pacientov, by mohol pôsobiť Slovák, a dvaja lekári by mali pôsobiť v národnom inštitúte boja proti infekčným chorobám. Zala s Líbyjčanmi prerokoval aj založenie spoločného slovensko-líbyjského podniku na výrobu liečiv. "Je to predovšetkým spolupráca so Slovfarmou, ktorá je aj dnes prítomná na líbyjskom trhu liečiv, toto by sme vedeli rozšíriť na priamu výrobu," doplnil Zala. Štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír v Líbyi hovoril o uzavretí zmlúv, ktorými by sa malo zabrániť dvojitému zdaňovaniu a mali by sa chrániť investície. Koncovku za rokovaniami by mali dať slovenský a líbyjský premiér. Podľa Zalu al-Baghdadi Ali al-Mahmudi príde na Slovensko koncom mája, prípadne v júni. S Ficom bude rokovať o splatení dlhu, ktorý má Líbya voči nám z čias bývalého Československa. Kažimír povedal, že Slovensko nepôjde ruskou cestou. Rusi v polovici apríla odpustili dlh Líbyi a dohodli s ňou obchody so zemným plynom, jadrovou energetikou a zbraňami. Po stretnutí premiérov by malo byť známe, či štátne Letecké opravárne Trenčín (LOT) budú opravovať líbyjské vojenské lietadlá L-39. Od prevratu v roku 1969 na čele Líbye stojí Muammar Al Kaddáfi. "Režim tvrdo potláčal každý náznak politického nesúhlasu, zvlášť v ozbrojených zložkách a v radoch náboženskej opozície," píše ministerstvo zahraničných vecí na svojej oficiálnej internetovej stránke. Zákaz akýchkoľvek politických strán platí dodnes. V Líbyi oficiálne vládne všetok ľud prostredníctvom ľudových kongresov. Skonfiškované podniky sa od konca 80. rokov privatizujú a postupne sa krajina liberalizuje. Zala si myslí, že Líbya sa čoskoro otvorí svetu v politickej aj v ekonomickej oblasti. "Príde k veľkej liberalizácii ekonomického priestoru, čiže trhu, privatizácii a celkovej hospodárskej aktivite," dodal Zala s tým, že už dnes tam pôsobia nemecké, francúzske či anglické firmy. SITA