Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

19. januára 2017

Literárny týždenník sa venuje aj činnosti Fondu na podporu umenia



Ilustračné foto. Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád 10. apríla 2015.



Zdieľať
Ilustračné foto. Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád 10. apríla 2015. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Bratislava 19. januára (TASR) - Prvé tohoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka (1-2) na vstupnej strane prináša úvodník predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Miroslava Bielika a uvádza anketu Literárneho týždenníka o udalostiach v slovenskom kultúrnom, umeleckom a najmä literárnom živote v roku 2016 a o žiaducich zmenách v roku 2017. Oba materiály potom pokračujú na druhej, resp. siedmej strane.


Účastníci ankety mali odpovedať na dve otázky: Čo vás zaujalo v slovenskom kultúrnom, umeleckom a najmä literárnom živote v roku 2016 a čo zásadné by sa podľa vás malo zmeniť v týchto oblastiach v roku 2017? Časopis pod názvom Keď nebudeme bubnovať, nič sa nezmení prináša odpovede 18 občanov, pracovníkov z rôznych oblastí života.

S anketou korešponduje obsažný, miestami polemický, no zo spisovateľského pohľadu zásadný článok predsedu SSS. Miroslav Bielik v ňom uvádza zmeny, ktoré sa v tomto roku uskutočnia v Literárnom týždenníku a kriticky hodnotí ťažkopádny rozbeh profesionálnej inštitúcie - Fondu na podporu umenia. Okrem iného napísal: „Spolok opätovne ponúkne ministerstvu kultúry a Fondu na podporu umenia požiadavky a odporúčania Kongresu slovenských spisovateľov a svoje poznatky a skúsenosti z prvého roka pôsobenia FpU.“

Vnútropolitický komentár na úvod roka napísal Ľudovít Števko. Má názov Slovenská politika veľa vody nenamúti a je veľmi zdržanlivý voči možnostiam našich politických špičiek ovplyvňovať súčasný vývoj v EÚ. Autorom hodnotiaceho zahranično-politického komentára Turbulencie svetovej politiky v roku 2016 je František Škvrnda.

Najrozsiahlejším (dvojstranovým) materiálom čísla je tretie pokračovanie štúdie Vincenta Šabíka Duch a moc vo svetle Heglovej fenomenológie s nadtitulom Intelektuál Ľudovít Štúr ako homo politicus. V tejto časti štúdie sa zameral na duchovné a filozofické postoje Ľ. Štúra v čase, keď písal politologický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, a tiež na mediálne pokrytie Roka Ľudovíta Štúra (2015). V tejto súvislosti uvádza, že „Tlačová agentúra SR počas Roka Ľudovíta Štúra organizovala portál Génius národa a Európy s familiárnym sloganom Ani deň bez Štúra, každý deň s Ľudovítom“.

Personálna strana osobností slovenskej kultúry publikuje biografickú esej Jána Čomaja Všetko to zavinila Marína ako vinš k 85. narodeninám nestora slovenskej teatrológie Milana Poláka. Biografický profil nedávno zosnulého operného speváka divadla Nová scéna v Bratislave Antona Baláža pod názvom Veľký patriot Záhoria napísal František Karas. Stranu uzatvára kritická poznámka Ani po smrti nemá pokoj o našich bratislavských urbanistických a architektonických prešľapoch v nie tak vzdialenej minulosti. Autor (jč) ju napísal pri príležitosti stého výročia narodenia slovenského architekta, profesora Jozefa Lacka. Píše v nej o autorských peripetiách s vtedajšou mocou pri výstavbe dnešného Mosta SNP, ktorý pôvodne mal mať celkom inú podobu. Profesor Jozef Lacko je aj autorom budovy na rohu Laurinskej ulice v Bratislave, ktorá patrí spisovateľským organizáciám. Preto autor poznámky v tejto súvislosti napísal: „Ani z menšej a menej významnej stavby - Domu slovenských spisovateľov - sa prof. Lacko nemôže radovať. Čo vtedy ničila hlúposť a ideológia, dnes špiní špekulácia a peniaze.“

Z publicistických materiálov treba ešte zaznamenať esej Imricha Bariaka Anton Srholec - Apoštol slovenských bezdomovcov, rozhovor Petra Mišáka s jubilujúcim literátom Igorom Válekom pri príležitosti jeho 50-ky, publicistickú esej Ľuboša Juríka Bob Dylan a Nobelova cena za literatúru a polemický článok Vladimíry Komorovskej o organizačných ťažkostiach spisovateľských združení, vystupujúcich pod spoločným názvom Asociácia organizácií slovenských spisovateľov a redakčných nezrovnalostiach v časopise Romboid, „z ktorého sa stal úzkoprofilový akademický časopis s prevahou ťažko stráviteľných výtvorov písaných metajazykom nezrozumiteľným širšej čitateľskej verejnosti“.

Lyrický žáner reprezentujú ukážky z najnovšej tvorby poetky Kataríny Mikolášovej a ukážky z práve vychádzajúcej básnickej zbierky Maroša Bančeja Opičí cirkus. Próza je zastúpená povesťou ružomberského autora Milana Igora Chovana Titrisov zrod o vzniku jednej z troch dominánt Liptova - vrchu Baranec.

Z recenznej rubriky treba zaznamenať úvahovú recenziu Jozefa Špačka o knihe Evy Fordinálovej Odklínanie Vajanského. K stému výročiu úmrtia. Charakter recenzie má aj poznámka Eduarda Grečnera Pôsobivé dielo o dokumentárnom filme Richard Müller: Nespoznaný, ktorý nakrútil režisér Miroslav Remo.

Spoločenská rubrika uvádza tri novinky Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, medzi nimi aj preklad najnovšieho diela dnes už skoro kultového ruského autora Viktora Pelevina „T“ a nekrológy za dirigentom Zdenkom Macháčkom a básnikom a muzeológom Marcelom Lalkovičom.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Paul McCartney zažaloval spoločnosť Sony/ATV ohľadom autorských práv
<< predchádzajúci článok
Hasiči evidujú nárast výjazdov k uhynutým labutiam