Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

25. augusta 2017

Literárny týždenník si pripomína sedemdesiatku historika Augustína



Na snímke jubilujúci Milan Augustín.



Zdieľať
Na snímke jubilujúci Milan Augustín. Foto: Facebook Milan Augustín
Bratislava 25. augusta (TASR) - Prvé poprázdninové dvojčíslo Literárneho týždenníka (27-28) na úvodnej strane (s presahom na stranu 8) prináša úvahu Dušana Mikolaja Chlapská ikona folklórnej Lúčnice o prínose diela Štefana Nosáľa do pokladnice našej národnej kultúry. Na 1. strane sa začína aj polemicko-kritický článok s charakterom politického úvodníka Pavla Dinku Lovci hoaxov o neobjektívnosti niektorých printových médií pri informovaní o dianí u nás i vo svete.


Autorom vnútropolitického komentára Uhorková kríza v priamom prenose je Ľudovít Števko, zahraničnopolitický komentár Kórejské napätie a jeho príčiny napísal Branislav Fábry. Charakter komentára o etike súčasnej žurnalistiky má aj pravidelná rubrika Petra Žantovského Pohľadnica z Prahy.

Celostránkový rozhovor s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ruskej federácie Alexejom Leonidovičom Fedotovom pod názvom O možnostiach prehlbovania vzťahov medzi našimi krajinami pripravil Milan Augustín.

Druhý celostránkový rozhovor s košickým literátom Marcelom Lackom o kultúrnych a umeleckých aktivitách súčasných Košíc pripravil Dalimír Stano. Rozhovor má názov Fascinujúca analýza rytmu mesta.

Celá strana je venovaná životnému jubileu (70) historikovi a spisovateľovi Milanovi Augustínovi. Esej o jeho živote a tvorbe napísal Peter Valček.

Životnému jubileu literárneho historika, celoživotného pracovníka Matice slovenskej a dlhoročného riaditeľa Biografického ústavu MS Augustínovi Maťovčíkovi je venovaná 7. strana. Autorom osobitého článku, ktorý má charakter ročného kalendária je samotný jubilant. Príspevok má názov V zložitých časoch normalizácie a nájdeme v ňom aj tento názor: „Pre toto obdobie (rok 1975 a ďalšie roky normalizácie) je príznačné, že sa presne kontroluje príchod do práce, zapisuje sa na papier, píšu sa denné výkony práce, ale to je asi všetko, ináč sa nepracuje – okrem bežného chodu vecí, čo idú automaticky. (...) Ale ja pracujem a dúfam, že sa mi dostane dosť síl vydržať.“

Publicistický charakter má aj rozhovor s univerzitným profesorom, filozofom Dalimírom Hajkom. Rozhovor uvádza titulok Posudzujme ľudí podľa činov a pripravila ho Etela Farkašová.

Rozsiahly článok o histórii i súčasnosti sklární v Lednických Rovniach pod názvom Fortieľ a srdce vpísané do skla napísal Pavol Dinka. V súvislosti s týmto príspevkom pripravil aj rozhovor so súčasným externým šéfdizajnérom v sklárňach Patrikom Illom.

Prózu v čísle reprezentuje ukážka z pamätí Bohumila Rapoša Spomienka na prvú školu s podtitulom Mozaika zážitok malého školáka. Je to pohľad malého školáka na dni a týždne počas a po zbombardovaní jeho základnej školy v bratislavskom starom meste.

Poézia má tentoraz osobitý charakter. Miroslav Bielik pod názvom Veľký pán Dunaj napísal článok o pripravovanom projekte medzinárodnej antológie poézie inšpirovanej Dunajom a ilustroval ho básňami slovenských básnikov - Jána Bottu Báj na Dunaji a Valentína Beniaka Vigília pri Dunaji a básňou súčasného srbského básnika Zorana Deriča Nová devínska elégia.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jána Čomaja na knihu Matúša Kučeru Novoveké Slovensko a recenziu Anny Šikulovej na spomienkovú knihu Antona Blahu Sme čakárenská generácia.

Recenziou je aj polemická úvaha Reného Pavlíka „Imaginárny“ slovenský národ o monografii súčasného maďarského historika Józsefa Demmela Ľudovít Štúr, v ktorej nachádzame aj takéto stanovisko: „Pre mňa ako Slováka slovo imaginárny z jeho úst má horkú príchuť dehonestácie... Na druhej strane priznáva, že Maďari nechápali slovenské požiadavky. Podľa nich v Uhorsku nežili Slováci, ale Maďari hovoriaci po slovensky (je zaujímavé, ako blízko má tento výrok k výrokom prezidentov ČSR o niekoľko rokov neskôr).“

Spoločenská rubrika publikovaná na stranách 2 a 15 prináša nekrológy za dramatikom Osvaldom Zahradníkom, historikom Jozefom Žatkuliakom, lekárom Karolom Chrenkom z Ružomberka, básnikom a jazykovedcom Ľudovítom Visokayom. Okrem týchto smutných informácií rubrika zaznamenáva aj mimoriadny bieloruský ohlas na slovenské vydanie výberu z poézie ich národného barda Janka Kupalu Ktože to k nám ide?, literárne podujatia v Modre, Ružomberku, Terchovej a sviatok poézie slovanských básnikov, ktorý sa uskutočnil pod názvom Básnické slovo na prameni Pivy v mestečku Plužina v severozápadnej časti Čiernej hory.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Vyliečený sokol rároh sa vrátil do prírody
<< predchádzajúci článok
Na Mariánskom námestí v Žiline sa predstaví 70 remeselníkov