Ľudia lepšie znášajúci neistotu sa menej boja koronavírusu, zistili košickí psychológovia

Ukázal to výskum Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univezity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). Výskumníci z UPJŠ vykonávali výskum od 13. do 17. marca na vzorke 638 respondentov.

 

Respondenti vnímali riziko, že sa nakazia koronavírusom, ako nízke. Celkovo 83 percent opýtaných z ponúkanej škály od 1 do 7 volilo odpovede do hodnoty 4, teda maximálne stredne veľké riziko.

Ohrozenie vnímali všeobecne

Odpovedajúci vnímali ohrozenie koronavírusom skôr všeobecne – za najväčšiu hrozbu označovali možnosť, že koronavírus predstavuje nebezpečenstvo pre ľudí na Slovensku, menej sa obávali hrozby koronavírusu vo vzťahu k svojej rodine a známym. Najmenej vnímali riziko nákazy samého seba.

Celkom 95 percent respondentov uviedlo, že sa vyhýba miestam s vysokou koncentráciou ľudí a 91 percent opýtaných si často umýva ruky.

Spolu 88 percent účastníkov výskumu uviedlo, že sa vyhýbajú blízkemu kontaktu s osobami, ktoré vykazujú príznaky nádchy alebo chrípky a 86 percent konštatovalo, že sa snaží udržiavať vzdialenosť aspoň jeden meter od osoby, ktorá kýcha alebo kašle.

„Na začiatku platnosti celoštátnych preventívnych opatrení však len tretina oslovených uviedla nosenie rúška,“ povedal Jozef Bavoľár z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ. Z výskumu tiež vyplýva, že 24 percent respondentov cíti počas obdobia koronavírusu dosť silnú alebo silnú nervozitu.

Skúmať chcú aj seniorov

Ďalších 16 percent pociťuje úzkosť a strach, 12 percent desivé myšlienky a predstavy a 11 percent opýtaných má pocity napätia a vzrušenosti.

„V súvislosti s psychickým zdravím sme tiež zistili, že ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívali úzkosť v nižšej miere a subjektívne vnímali, že koronavírus nie je pre nich až taký ohrozujúci,“ dodal Bavoľár.

Prezentované výsledky predstavujú ukážku prvej časti realizovaného výskumu. Výskumný tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach sa plánuje zamerať aj na to, ako sa psychické zdravie ľudí mení v dôsledku narastania počtu infikovaných a či v tomto procese zohrávajú dôležitú úlohu faktory ako nádej alebo optimizmus.

V ďalšom zo série výskumov plánujú košickí psychológovia skúmať psychické prežívanie seniorov, ktorí sú najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva.