Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

16. októbra 2008

Máme právo na tvrdé opatrenia voči finančnému sektoru, tvrdí Fico



V rámci riešenia ekonomickej a finančnej krízy majú európske vlády právo na najtvrdšie opatrenia. Slovenský premiér Robert Fico to vyhlásil pred novinármi na záver jesenného summitu Európskej únie ...



Zdieľať
BRUSEL 16. októbra (WEBNOVINY) - V rámci riešenia ekonomickej a finančnej krízy majú európske vlády právo na najtvrdšie opatrenia. Slovenský premiér Robert Fico to vyhlásil pred novinármi na záver jesenného summitu Európskej únie v Bruseli, kde súčasná kríza tvorila jednu z hlavných tém. Podľa Fica v prostredí EÚ naďalej prevládajú veľké obavy a opatrnosť a očakávajú sa reakcie finančného trhu na kroky jednotlivých členských štátov. "Nikto nechce, aby miliardy, ktoré sa vynakladajú na rekapitalizáciu, opatrenia, ktoré sa prijímajú na ochranu vkladov, skončili ako teplé obklady pre mŕtvolu," opísal neistotu v súvislosti s účinnosťou krízových opatrení. Vzťah štátov a trhu pritom Fico charakterizoval ako "nerovnocenný súboj". Zatiaľ čo sa vlády správajú "zodpovedne, morálne a eticky", trhy "čakajú na to, čo urobia vlády, a potom si zväčša aj tak urobia čo chcú, pretože na rozdiel od vlád, trhy nepoznajú ani morálku, ani zodpovednosť, ani etiku". "Preto prevládajú veľké obavy a opatrnosť, aký bude ďalší vývoj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch," povedal Fico. Slovenský premiér vo svojom stredajšom vystúpení v Európskej rade (ER) povedal, že "máme právo na najtvrdšie opatrenia proti finančnému a bankovému sektoru, tak na európskej, ako aj na domácej úrovni". Slovenská vláda sa v prípade potreby opatreniam najtvrdšieho charakteru nebude vyhýbať a nebude "hľadieť na to, či niekomu ideologicky vyhovujú alebo nevyhovujú". Európska rada v súvislosti s krízou podľa Fica schválila materiál, ktorý vychádza zo záverov nedeľňajšieho summitu eurozóny v Paríži. Zopakovala pritom záväzok, že nedovolí vývoj finančnej krízy, aký zažili Spojené štáty americké. "Európska rada hovorí o potrebe zabezpečiť likviditu pre banky a finančné inštitúcie, čo naznačuje, že má podstatne opatrnejší prístup," myslí si Fico. Premiér informoval o schválení osobitného mechanizmu pre finančnú krízu, ktorý bude združovať prezident momentálnej predsedníckej krajiny EÚ, predseda Európskej komisie (EK), prezident Európskej centrálnej banky a prezident euroskupiny. Ich úlohou bude okamžitá výmena informácií, navrhovanie konkrétnych opatrení a odporúčania. Fico v ER vyjadril nesúhlas s tendenciami posilňovať európsky dohľad nad bankovým a finančným sektorom na úkor domáceho a oznámil, že slovenskí predstavitelia budú v rámci rokovaní o príslušných predpisoch EK prísne sledovať túto líniu. Slovenský bankový dohľad pritom označil za veľmi efektívny. Fico tiež ocenil, že ER privítala nové pravidlá pre hodnotenie ratingových agentúr. Za veľmi správne považuje aj výzvu rady, aby za súčasné problémy prevzal zodpovednosť bankový sektor, v ktorom vznikli. Inak vníma nejednoznačné ustanovenie týkajúce sa Paktu rastu a stability. Z dokumentu vyplýva, že pakt "je síce svätá krava, ale za určitých podmienok ju môžeme zarezať", uviedol premiér. Podľa Fica ER pri riešení krízy predpokladá dve etapy - zastaviť pád finančného sektora a zabrániť neúnosnému obmedzeniu hospodárskeho rastu. Ako tvrdí, v ER prevláda presvedčenie, že voľné trhy zlyhali sú potrebné prísne regulačné a kontrolné opatrenia. Premiér poukázal na používanie spojenia "prísne regulované, sociálne orientované trhové hospodárstvo", ktoré podľa neho zodpovedá politike jeho vlády. Fico plánuje o záveroch summitu čo najskôr informovať prezidenta SR a guvernéra národnej banky. Premiér informoval aj o záveroch summitu v otázke energetického a klimatického balíčka, ktorého základné ciele sa nezmenili. Akčný plán hovorí o zámere znížiť emisie oxidu uhličitého, hlavného plynu zodpovedného za globálne otepľovanie, o 20 percent do roku 2020 v porovnaní s hodnotami v roku 1990. Aby sa tieto záväzky dali dosiahnuť, musia krajiny EÚ využívať obnoviteľné zdroje energie ako solárnu a veternú energiu, pričom do roku 2020 má ich podiel na celkovej spotrebe energie tvoriť 20 percent. Za najpodstatnejší záver, na ktorom Slovensko spolupracovalo s Poľskom, Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom a pobaltskými štátmi, označil ovplyvnenie prístupu EK k emisným kritériám, ktoré sa majú schvaľovať na decembrovom zasadaní ER. SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Bosnianska polícia zatkla šesticu pašerákov zbraní
<< predchádzajúci článok
Pri požiari slovenského autobusu pri Brne sa nikto nezranil