Mary Leakeyová narušila teórie o vývoji človeka

BRATISLAVA 6. február (WEBNOVINY) - Významná paleonotologička a antropologička Mary Leakeyová zmenila sebe aj manželovi život, keď v roku 1959 v Olduvajskej rokline objavila lebku Zinjanthropusa. Išlo o pozostatky vyhynutého primáta patriaceho do rodu Australopitekov staré 1,75 milióna rokov.


Vášnivú ženu začala financovať známa spoločnosť National Geographic Society. Práve vďaka tejto podpore sa jej v 70. rokoch podaril prelomový objav.

V tanzánijskom Laetoli našla stopy troch australopitekov, pradávnych predchodcov človeka, ktorí už chodili na dvoch nohách. Tie sú staré neuveriteľných 3,6 milióna rokov. Považujú ich za najstarší dôkaz ľudskej chôdze a zachovali sa v sopečnom popole.

Tento aj ďalšie objavy britskej výskumníčky výrazne narušili teórie o vývoji človeka. Australopitekovia boli predchodcami človeka a pritom neboli príslušníkmi ľudského rodu Homo. Ovládali vzpriamenú chôdzu, ale stále mali telo prispôsobené na šplhanie.

Mary Douglas Nicol sa narodila 6. februára 1913. Vďaka otcovi od malička cestovala, čo ju priviedlo do francúzskych regiónov ako Dordogne a Les Eyzies, ktoré sú známe prehistorickým umením a archeologickými náleziskami.

Práve tie mladú Mary fascinovali. Život sa jej rozbil v roku 1926, keď jej zomrel milovaný otec a Mary sa s matkou odsťahovala naspäť do Londýna. Pre jej matku bolo veľmi ťažké udržať mladú rebelku na uzde, vyhodili ju z dvoch katolíckych škôl. V jednej odmietla recitovať a v druhej spôsobila výbuch v školskom laboratóriu.

Jediné, čo Mary rozžiarilo oči bola archeológia. V roku 1930 sa začala zúčastňovať univerzitných kurzov archeológie a geológie a pracovala na vykopávkach a ako vedecký ilustrátor. Talent zdedila po svojom otcovi, ktorý bol maliarom krajiniek.

V Cambridgi stretla svoju budúcu polovičku Louisa Leakeyho, nasledovala ho na expedíciu do Afriky a po návrate sa k nemu nasťahovala. Vykopávky a hľadanie archeologických pokladov boli ich spoločnou vášňou.

Pracovali na svojom sne desaťročia bok po boku. V roku 1935 sa spolu vydali do Kene a Tanzánie, kde prežili väčšinu života. Manželov sprevádzali aj traja synovia Jonatán, Richard a Filip. Hoci trpeli rôznymi cudzokrajnými chorobami, získali nezameniteľné vzdelanie v hľadaní fosílií. Mary bola známa najmä svojou neochotou rozprávať o svojej práci. Zomrela vo veku 83 rokov na infarkt 9. decembra 1996.

Narušenie známej teórie

Podľa nálezov sa druh Homo erectus, známy ako človek vzpriamený, nemohol vyvinúť z druhu Homo habilis, človeka zručného. Informoval o tom britský magazín Nature.

Skameneliny z východného pobrežia jazera Turkana v Keni naznačujú, že dva druhy mohli približne 50-tisíc rokov existovať súčasne. Tím vedcov našiel hornú čeľusť človeka zručného, starú približne 1,44 milióna rokov.

Druhým nálezom bola zachovaná fosília lebky človeka vzpriameného spred 1,55 milióna rokov. "Čo je na týchto skamenelinách skutočne prekvapivé, je ich veľkosť. Ide o najmenší nález druhu Homo erectus na svete," uviedol spoluautor štúdie Fred Spoor z londýnskej University College.

Objavy spôsobili rozruch medzi vedcami, ktorí skúmajú pôvod ľudstva, pretože narúšajú predpokladanú časovú líniu dvoch druhov - Homo habilis a Homo erectus. "Ich koexistencia spochybňuje myšlienku, že človek vzpriamený sa vyvinul z človeka zručného," uviedol spoluautor štúdie Meave Leakey.

Predchodca človeka Homo habilis mal podľa doterajších vedeckých zistení žiť približne pred 2,5 až 1,8 miliónmi rokov. Druh je známy ako človek zručný, pretože vedel používať kamenné nástroje, ktoré našiel vo svojom okolí. Druh Homo erectus žil podľa vedcov pred 1,8 až jedným miliónom rokov. Predpokladá sa, že ide o prvého predchodcu človeka, ktorý opustil Afriku.

Tím vedcov, ktorí objavili vzácne skameneliny, viedla matka s dcérou Mary a Meave Leakey zo známej antropologickej rodiny. Odkryli už množstvo dôležitých ľudských aj hominidných pozostatkov na východe Afriky.