Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova    Regióny

26. júla 2011

Masarykovi vozili čerstvé noviny na zámok lietadlom



Na Zámku Topoľčianky je spomienka na prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka stále živá. Zachovalo sa tu po ňom množstvo predmetov – jeho obľúbené kreslo, ...



Zdieľať
topolianky TOPOĽČIANKY 26. júla (WEBNOVINY) – Na Zámku Topoľčianky je spomienka na prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka stále živá.


Zachovalo sa tu po ňom množstvo predmetov – jeho obľúbené kreslo, posteľ či telefón. Prezident si zámok mimoriadne obľúbil a chodieval sem od roku 1923 do roku 1935 pravidelne každé leto. Trávil tu väčšinou dva mesiace, niekedy aj štyri. Oddychoval aj pracoval.

„Každý deň mu sem chodievali čerstvé noviny lietadlom z Prahy. Lietadlo vozilo aj významné politické návštevy. Domáci obyvatelia volajú dodnes letiskom tie polia, kde lietadlo pristávalo,“ povedala správkyňa múzea Marta Holá. Na zámku sa zachovala Masarykova pracovňa s jeho obľúbeným kreslom, v ktorom sedávali ešte Habsburgovci.

Nad ním visí fotografia z prvej návštevy Masaryka v Topoľčiankach v roku 1923, kde ho vítajú s chlebom a soľou. Návštevníci zámku si môžu pozrieť aj jeho telefón z roku 1925, vedľa ktorého leží pražský telefónny zoznam z roku 1947.


Bohatá knižnica i prezidentské apartmány

Po prvom československom prezidentovi sa zachovali dva prezidentské apartmány – veľký a malý. Zariadené sú skromne, Masaryk si na pompéznosť nepotrpel. Na svojom mieste stále stojí posteľ, v ktorej prezident spával. Vlastnú spálňu tu mala tiež jeho dcéra Alica. Pre syna Jana dal do zámku doviezť klavír z roku 1895. Dodnes sa na ňom hráva pri svadobných obradoch. Na Topoľčiansky zámok chodievali aj iní prezidenti – Beneš, Tiso, Gottwald, Zápotocký, žiaden si ho však neobľúbil tak veľmi ako Masaryk.



Hneď vedľa Masarykovej pracovne sa nachádza vzácna knižnica, ktorú založil v roku 1806 gróf Ján Keglevich. Má viac ako 14 000 zväzkov, ktoré sú vraj napísané až v 16-tich jazykoch. Takmer polovica kníh je v nemčine, štvrtina vo francúzštine. Nachádza sa tu aj prvá slovenská gramatika – Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v Bratislave v roku 1790.

„Najvzácnejšie sú prvotlače z posledných rokov 15. storočia – inkunábuly, ktorých tu je sedem,“ podčiarkla Holá. V knižnici je aj fotoalbum rakúskej cisárovnej Sissi, vytvorila ho jej vnučka Augusta, ktorá žila na topoľčianskom zámku. Sú v ňom fotografie, na ktorých je Sissi bez rodinných príslušníkov a potom jej sochy a pomníky, ktoré sú po celom svete.


Stôl s kráľom

Zámok sa môže pochváliť aj ďalšími unikátmi. V barokovom salóne sa nachádza skriňa z roku 1739, ktorá je údajne vyrobená zo sto druhov dreva. Raritou v strednej Európe je stôl, na ktorom je vyobrazený francúzsky kráľ Ľudovít XVI.

Okolo neho je 17 miniatúr francúzskych dvorných dám, ktoré boli kurtizánami jeho predchodcov, medzi nimi napríklad Madame de Pompadour. Zaujímavá legenda sa viaže k benátskemu zrkadlu v ružovom salóniku. „Keď sa doň pozrie žena, na druhý deň opeknie. Ak sa doň ale pozrie muž, narastú mu na druhý deň oslie uši,“ povedala Martina Obuchová z marketingu Zámku Topoľčianky. K inventáru zámku patrí aj zvláštna šálka s výbežkom na fúzy, špeciálne určená fúzatým pánom.

Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach pochádza z roku 1293. Prvým známym majiteľom zámku bol od roku 1309 Július Hoslav, ktorý neskôr s titulom gróf prijal aj meno Topoľčiansky.

Od roku 1618 tu žili Rákocziovci, dvesto rokov po nich chorvátsky rod Keglevichovcov. Poslední Habsburgovci tu žili od roku 1890 do roku 1918.


Brat cisára aj vnučka Sissi

Býval tu brat cisára Františka Jozef I. Karol Ľudovít Habsburg, po ňom vnučka cisárovnej Sissi arcivojvodkyňa Augusta a jej manžel Jozef August. Po Jozefovi Augustovi Habsburgovi je pomenovaný obrovský 76-karátový diamant, ktorý mu patril a momentálne ho vlastní šperkárska spoločnosť v Londýne.

„Hovorí sa, že tomu, kto diamant má, sa darí a má úspechy, pretože Jozef August mal v živote šťastie. Diamant je nepredajný, pretože je neskutočne drahý a požičiavajú si ho hviezdy ako napríklad Celine Dion,“ povedala Obuchová. V 20. rokoch minulého storočia sa zámok stal letným sídlom prezidentov. Za socializmu ho využívalo Revolučné odborové hnutie.

Dnes je zámok národnou kultúrnou pamiatkou, je tu múzeum a hotel. Od jesene 2007 do zimy 2008 prešiel kompletnou rekonštrukciou. Múzeum navštívi ročne približne 12 000 ľudí. Otvorené je od utorka do piatka od 9:00, posledný vstup je o 14:30, v sobotu a nedeľu je otvorené od 12:00, posledný vstup je o 15:00.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
OSN začína bojovať proti hladomoru v Afrike
<< predchádzajúci článok
Únia miest kritizuje rezort práce