Merkelová pripúšťa účasť separatistovna rokovaniach OBSE

Kyjev/Berlín/Washington 14. mája (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila účasť zástupcov východoukrajinských separatistov na rokovaniach za okrúhlym stolom, ktoré sa dnes na Ukrajine začínajú za sprostredkovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Účasť separatistov však závisí od ich pripravenosti vzdať sa násilia, zdôraznila Merkelová.


"Nie je možné používať násilie na dosiahnutie svojich cieľov," uviedla Merkelová podľa webovej stránky Deutsche Welle. Kancelárka však uvítala rozšírenie počtu účastníkov okrúhleho stola, ktorého prvé rokovanie sa uskutoční práve dnes. "Čím širšie zastúpenie, tým lepšie," dodala.

Hlavným cieľom rokovaní podľa Merkelovej je pomôcť vytvoriť na Ukrajine takú atmosféru, aby sa 25. mája mohli uskutočniť predčasné prezidentské voľby. Podľa nej sa za to musia zasadiť všetci, vrátane Ruska.

Celonárodný dialóg na Ukrajine, ktorý avizovala kyjevská vláda, podporujú aj USA, uviedol v noci nadnes americký minister zahraničných vecí John Kerry s tým, že USA, Rusko a Nemecko sú v tesnom kontakte v záujme nadviazania dialógu sprostredkovaného OBSE.

Kerry dodal, že rokovania za okrúhlym stolom sa uskutočnia vo všetkých regiónoch a sústredia sa na decentralizáciu moci a ústavnú reformu. Kerry súčasne ocenil vymenovanie skúseného nemeckého diplomata Waltera Ischingera za sprostredkovateľa vnútroukrajinského dialógu.

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius v noci nadnes po stretnutí s Kerrym vo Washingtone uviedol, že situácia na Ukrajine má blízko k občianskej vojne. Poukázal pri tom na zložitosť vývoja a snáh o urovnanie krízy, keď uviedol, že napríklad Rusko presadzuje vnútroukrajinský dialóg, pričom však kyjevská vláda tento postup odmieta a podporuje myšlienku usporiadať ďalšie kolo štvorstranných rokovaní vo formáte USA-EÚ-Rusko-Ukrajina.

EÚ nemení svoj postoj k Rusku

Fabius dodal, že EÚ nemení nič na svojom rozhodnom postoji k Rusku v súvislosti s jeho politikou voči Ukrajine. "Niet protirečenia v tom, že zachovávame tvrdý postoj a chceme pokračovať v rokovaniach," vysvetlil.

Spresnil, že túto pozíciu EÚ demonštruje v oficiálnych aj neoficiálnych rokovaniach. Uviedol, že na Ukrajine je nutné dospieť "k prijateľnej situácii", lebo má obavy, aby nedošlo k stavu, "keď nikto nič nekontroluje, keď kvôli hrdosti či aktivitám provokatérov nastane ešte väčšia katastrofa". "Musíme mať situáciu na Ukrajine viac pod kontrolou a dialóg tomu pomôže," vyhlásil.

Francúzsky minister vyjadril nádej, že prezidentské voľby na Ukrajine sa uskutočnia. Súčasne však upozornil, že ak by k nim nedošlo a EÚ by usúdila, že sa tak stalo aj zásluhou Ruska, nasledovala by tretia vlna sankcií voči Rusku.

Spresnil, že terčom nových sankcií by sa mohol stať finančný, energetický a zbrojársky sektor Ruska. Súčasne priznal, že sankcie v oblasti energetiky sa EÚ môžu vrátiť ako bumerang, keďže šesť krajín EÚ je plne závislých od zemného plynu z Ruska a ďalších sedem je od nich závislých čiastočne.

Na margo kontraktu na dodávku dvoch vojnových lodí Mistral Rusku Fabius uviedol, že momentálne nie je dôvod prehodnocovať ho a "v súlade so zákonom v súčasnosti ani nie je možné vypovedať ich".

Agentúra ITAR-TASS, ktorá o tom informovala, spresnila, že veľkým odporcom rusko-francúzskeho kontraktu boli a zostávajú najmä USA. Fabius podľa RIA Novosti v tejto súvislosti uviedol, že Francúzsko "od nikoho nepotrebuje prednášky o tvrdosti" svojej politiky. Dodal, že právne aspekty zmluvy na dodávku mistralov do Ruska budú znovu vyhodnocovať v októbri.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR