Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

26. novembra 2015

Mimovládky spustili kampaň Štrngám za zmenu



Tlačová konferencia ku kampani Štrngám za zmenu v Bratislave 26. novembra 2015. Na snímke zľava Zuzana Čaputová z Via Iuris, výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla, riaditeľka Nadácie Pontis Lenka Surotchak a Ctibor ...



Zdieľať
Tlačová konferencia ku kampani Štrngám za zmenu v Bratislave 26. novembra 2015. Na snímke zľava Zuzana Čaputová z Via Iuris, výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla, riaditeľka Nadácie Pontis Lenka Surotchak a Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Foto: TASR - Michal Svítok
Bratislava 26. novembra (TASR) – Tri mesiace pred parlamentnými voľbami spustili Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), Nadácia Pontis, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris kampaň s názvom Štrngám za zmenu. Snažia sa bojovať proti fenoménu „únosu štátu“, keď moc nevykonávajú volení predstavitelia, ale ľudia v pozadí.


Mimovládne organizácie, ktoré spája snaha obmedzovať možnosti korupcie, dnes predstavili konkrétne návrhy, ako zvýšiť vymožiteľnosť práva a obmedziť možnosť obchádzania pravidiel mocnými. Kampaňou chcú pritiahnuť pozornosť verejnosti pre tieto zmeny a získať podporu politických strán. Cieľom je presadiť aspoň niektoré z návrhov do programu budúcej vlády.

Kampaň odkazuje na november '89. „Uvedomili sme si, že ani 25 rokov po Nežnej revolúcii v našej krajine demokracia nefunguje tak, ako by mala. Zlyháva tu právny štát a korupcia je jedným z najrozšírenejších fenoménov,“ zhrnula motiváciu organizácií riaditeľka Nadácie Pontis Lenka Surotchak.

Zuzana Čaputová z Via Iuris doplnila, že za tento čas nebola vyvodená zodpovednosť voči žiadnemu vysokopostavenému politikovi ani osobe v jeho pozadí. „'Únos štátu' môže mať podobu korupcie, neférovej súťaže o verejné zdroje, alebo všeobecne povedané, ak politika nie je verejnou službou, ale skôr podnikateľskou činnosťou,“ uviedla Čaputová.

Tvorcovia platformy sa zamerali na šesť oblastí, kde vidia potrebu zmeny zákonov. Navrhujú odpolitizovanie polície, znižovanie vplyvov na prokuratúru, zvyšovanie zodpovednosti sudcov, sfunkčnenie Najvyššieho kontrolného úradu a rušia aj odkrývanie schránkových firiem a tzv. prikrmovanie úradných osôb.

Surotchak vysvetlila, že mienia hovoriť so všetkými relevantnými politickými stranami a ich odborníkmi. Ponúknu im, aby ešte pred voľbami spravili záväzok, že návrhy budú presadzovať. Kampaň bude pokračovať po voľbách, keď budú jej iniciátori sledovať, či si víťazi návrhy osvojili.

Vládny Smer-SD zreformoval v súčasnom období väčšinu zákonov, ktoré je z pohľadu platformy potrebné zmeniť, a podľa volebných prieskumov má zatiaľ najväčšiu šancu vládnuť i v budúcich štyroch rokoch. Výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla si však nemyslí, že ich návrhy odignoruje.

„Aj voliči súčasnej vládnej strany chcú tu právny štát, štát bez korupcie, spravodlivé súdy, že sa tu zákon dodržiava. Aj vládna strana svojich voličov počúva,“ nevidí Sibyla v tomto smere prekážky. Poukázal na to, že Smer-SD v minulosti neočakávane zahlasoval za viaceré zákony, napríklad za ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti alebo zrušenie poslaneckej imunity.

Mimovládne organizácie okrem iného presadzujú, aby polícia nebola organizačne začlenená pod ministerstvo vnútra, ale sa stala samostatnou inštitúciou, ktorú bude riadiť policajný prezident neodvolateľný bezdôvodne ministrom. Generálny prokurátor by mal byť v parlamente volený nie nadpolovičnou, ale trojpätinovou väčšinou, pričom by kandidátov mohla nominovať aj právnická verejnosť.

Iniciátori výzvy tiež žiadajú zlepšiť výberový proces sudcov aj zavedením konkrétnych a jednotných hodnotiacich kritérií. Jedným z návrhov je aj posilnenie činnosti NKÚ. Úrad by mal mať v parlamente stály výbor, skupiny poslancov by mohli podávať záväzné podnety na kontroly a vláda by mala byť povinná prijímať k zisteniam NKÚ uznesenia, a nie ich len brať na vedomie.

Deklarovanie vlastníckej štruktúry by nemalo byť povinnosťou iba firiem zúčastňujúcich sa verejného obstarávania, ale každého, kto chce obchodovať so štátom. Za nepravdivé údaje zapísané do verejného registra by hrozila sankcia. Mimovládne organizácie žiadajú, aby sa za úplatok považovalo i prijatie alebo poskytovanie nenáležitej výhody. Takéto „prikrmovanie“ poslancov, policajtov, sudcov, úradníkov či riaditeľov štátnych podnikov by bolo rovnako trestné.









Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Rast peňažnej zásoby v eurozóne sa v októbri zrýchlil
<< predchádzajúci článok
Predaj komerčných áut v EÚ sa aj v októbri zvýšil