Moskva presídlila na Krym pol milióna Rusov, tvrdí Kyjev

Kyjev 26. novembra (TASR) - Počas obdobia nelegálnej okupácie Krymu Moskva presídlila na jeho územie približne 500.000 ruských občanov. Uviedla to v utorok zástupkyňa stáleho predstaviteľa ukrajinského prezidenta v Krymskej autonómnej republike Tamila Taševová.


"Podľa organizácií pre ľudské práva prišlo z Ruska na územie polostrova približne 500.000 ľudí. To je obrovský podiel na celkovej populácii Krymu," povedala Taševová, ktorú citovala agentúra UNIAN.

Podľa Taševovej ruské úrady utajujú skutočné údaje a uvádzajú, že na Krym prišlo necelých 280.000 ľudí. Zdôraznila, že ide o zločin, pretože podľa medzinárodného práva nie je dovolené okupujúcemu štátu cielene presídľovať obyvateľstvo a meniť etnické zloženie na dotknutých územiach.

Podľa Taševovej v dôsledku ruskej okupácie utieklo z polostrova aj približne 25.000 krymských Tatárov. "Celkovo, oficiálne, utieklo z Krymu približne 50.000 ľudí. Ale skutočný počet môže byť dokonca dvojnásobný. Koniec koncov, mnohí sa nezaregistrovali ako vnútorne vysídlené osoby," dodala Taševová.

Rusko na jar 2014 obsadilo dovtedy ukrajinský Krym a následne tam zorganizovalo referendum o sebaurčení. Väčšina obyvateľstva sa v ňom vyslovila za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Dňa 18. marca 2014 bola v Kremli podpísaná zmluva o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska. Západné krajiny však anexiu Krymu neuznali a na Rusko uvalili sankcie. Ukrajinské vedenie oficiálne označuje Krym ako dočasne okupované územie.

Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.

V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR