|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 7.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má René
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. decembra 2007
Na Mikuláša sa do SNG vráti Štefan Schwartz
Návrat Štefana Schwartza výstava daru Viery Schwartzovej Slovenskej národnej galérii Spolupráca za SNG: Beata Jablonská Alexandra Kusá Autorka publikácie: PhDr. Eva ...
Zdieľať
BRATISLAVA 6. decembra (WN/PR) -
Návrat Štefana Schwartza
výstava daru Viery Schwartzovej Slovenskej národnej galérii
Spolupráca za SNG: Beata Jablonská Alexandra Kusá
Autorka publikácie: PhDr. Eva Šefčáková
Trvanie výstavy: 7. 12. 2007 – 17. 2. 2008
Miesto konania: SNG, Esterházyho palác, 3. posch., Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava
V roku 2005 získala Slovenská národná galéria ojedinelý dar, výtvarnú pozostalosť po akademickom maliarovi Štefanovi Schwartzovi. Veľkorysý dar pozostával z vyše sedemsto položiek katalógu a zahŕňa maľby, kresby, tlače a koláže. Práve toto gesto morálne zaviazalo galériu zoznámiť verejnosť na jednej stránke s predmetom daru a pripomenúť človeka, ktorého nie ľahký život bol tak úzko spojený so Slovenskom a jeho modernými dejinami a na druhej vzdať hold takémuto počinu.
Štefan Schwartz (1927 – 1998) patrí k významných predstaviteľom slovenského moderného umenia, ku generácii, ktorá vstúpila na výtvarnú scénu v pamätných šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Napriek tomu, že bol solitérom, jeho raná tvorba korešpondovala s generačným nástupom spojeným s bratislavskými Konfrontáciami (1961 – 1964), teda s nástupom abstraktného umenia do slovenského prostredia. Schwartzove abstraktné maľby prešli od lyrickej abstrakcie, cez jej štrukturálne polohy až po odtlačky a frotáže konkrétnej reality – kanálových príklopov, dlažby ulíc a vývesných tabúľ. Po invázii v roku 1968 emigroval do Švajčiarska. Životný osud Štefana Schwartza je typickým osudom Európana, ktorého dejiny raz prenasledovali pre jeho pôvod, inokedy pre jeho presvedčenie (prežil koncentračný tábor, nedobrovoľnú emigráciu). V 60. rokoch 20. storočia pedagogicky pôsobil na Škole umeleckého priemyslu. Počas tohto pôsobenia svojím prístupom ovplyvnil veľkú skupinu vtedajších študentov (M. Meško, M. Bočkay, V. Kordoš, M. Mudroch), ktorí sa – aj po štyridsiatich rokoch – radi vracajú k jeho odkazu.
Výstava v priestoroch SNG je koncipovaná tak, aby v prvom rade podčiarkla šírku daru. Kurátorky sa nesnažili podať prierez tvorbou, teda klasickú monografickú výstavu, ostatne takúto výstavu Štefana Schwartza v koncepcii Márie Oriškovej pripravila SNG v 90. rokoch, ale poukázať na šírku darovaného súboru diel. Na pôdoryse jedného podlažia Esterházyho paláca je pripravený výber z každého väčšieho výtvarného celku, ktorý dar obsahuje: ilustračná tvorba, tvorba 60. rokov, populárne frotáže, „pilulkové“ koláže a prierez abstraktnou tvorbou.
Okrem výstavnej prezentácie daru sa v rámci výstavného projektu predstaví monografia autora, ktorej autorkou je PhDr. Eva Šefčáková.
z výrokov
„Sloboda tvorby podlieha módnym doktrínam. V podstate je jedno, či vládne dogmatizmus socialisticko-realistický, alebo pop- či op-artistický. Rozhodujúca je kvalita diela, a nie jeho zaraditeľnosť.“
Štefan Schwartz
„... nezobrazujem, ale vytváram skutočnosti, ktorých oprávnená existencia väzí v maliarskych zákonitostiach formových, tektonických, farebných... Pracujem metódou maliarskeho automatizmu, čo mi umožňuje plnšie sa vyjadriť, ako keď som viazaný modelom, pretože tento tvorivý postup umožňuje prejaviť sa aj nevedome, inštinktívne, aj vedome, analyticky.“
Štefan Schwartz
„Bol to vysoký atraktívny muž s pozoruhodným intelektom. Vždy bezchybne oblečený, jeho črty a správanie pripomínali Franza Kafku. Avšak pod uhladeným povrchom bolo napätie. Nik sa neodvažoval narušiť jeho súkromné územie. Jazva na pravej strane tváre mu dodávala tajomný pôvab. Bol bystrý, bezprostredne prenikal do vnútorných duševných pochodov partnerov, s ktorými konverzoval. V tom čase sa zdal vzdialený a sústredený na niečo iné. Mohol pôsobiť dôvtipne, cynicky, ironicky, satiricky, neúctivo žartovať a tiež sa prudko hnevať. Zdalo sa, že sa vznáša nad priepasťou... Bol pôsobivo roztomilý... Pri zvončeku svojho švajčiarskeho bytu zavesil odtlačený oznam, ktorý pochádzal z jeho umeleckých potuliek: „Podomovým obchodníkom prísne zakázané. Len pre zdravotnú službu!“ Bola to paródia na jeho choroby, trochu vymyslené, trochu reálne, no v každej svojej premene skrýval ťažké neurózy, ktoré ho strašili...“
Ute Ben Yosef
Bližšie informácie na www.sng.sk
Návrat Štefana Schwartza
výstava daru Viery Schwartzovej Slovenskej národnej galérii
Spolupráca za SNG: Beata Jablonská Alexandra Kusá
Autorka publikácie: PhDr. Eva Šefčáková
Trvanie výstavy: 7. 12. 2007 – 17. 2. 2008
Miesto konania: SNG, Esterházyho palác, 3. posch., Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava
V roku 2005 získala Slovenská národná galéria ojedinelý dar, výtvarnú pozostalosť po akademickom maliarovi Štefanovi Schwartzovi. Veľkorysý dar pozostával z vyše sedemsto položiek katalógu a zahŕňa maľby, kresby, tlače a koláže. Práve toto gesto morálne zaviazalo galériu zoznámiť verejnosť na jednej stránke s predmetom daru a pripomenúť človeka, ktorého nie ľahký život bol tak úzko spojený so Slovenskom a jeho modernými dejinami a na druhej vzdať hold takémuto počinu.
Štefan Schwartz (1927 – 1998) patrí k významných predstaviteľom slovenského moderného umenia, ku generácii, ktorá vstúpila na výtvarnú scénu v pamätných šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Napriek tomu, že bol solitérom, jeho raná tvorba korešpondovala s generačným nástupom spojeným s bratislavskými Konfrontáciami (1961 – 1964), teda s nástupom abstraktného umenia do slovenského prostredia. Schwartzove abstraktné maľby prešli od lyrickej abstrakcie, cez jej štrukturálne polohy až po odtlačky a frotáže konkrétnej reality – kanálových príklopov, dlažby ulíc a vývesných tabúľ. Po invázii v roku 1968 emigroval do Švajčiarska. Životný osud Štefana Schwartza je typickým osudom Európana, ktorého dejiny raz prenasledovali pre jeho pôvod, inokedy pre jeho presvedčenie (prežil koncentračný tábor, nedobrovoľnú emigráciu). V 60. rokoch 20. storočia pedagogicky pôsobil na Škole umeleckého priemyslu. Počas tohto pôsobenia svojím prístupom ovplyvnil veľkú skupinu vtedajších študentov (M. Meško, M. Bočkay, V. Kordoš, M. Mudroch), ktorí sa – aj po štyridsiatich rokoch – radi vracajú k jeho odkazu.
Výstava v priestoroch SNG je koncipovaná tak, aby v prvom rade podčiarkla šírku daru. Kurátorky sa nesnažili podať prierez tvorbou, teda klasickú monografickú výstavu, ostatne takúto výstavu Štefana Schwartza v koncepcii Márie Oriškovej pripravila SNG v 90. rokoch, ale poukázať na šírku darovaného súboru diel. Na pôdoryse jedného podlažia Esterházyho paláca je pripravený výber z každého väčšieho výtvarného celku, ktorý dar obsahuje: ilustračná tvorba, tvorba 60. rokov, populárne frotáže, „pilulkové“ koláže a prierez abstraktnou tvorbou.
Okrem výstavnej prezentácie daru sa v rámci výstavného projektu predstaví monografia autora, ktorej autorkou je PhDr. Eva Šefčáková.
z výrokov
„Sloboda tvorby podlieha módnym doktrínam. V podstate je jedno, či vládne dogmatizmus socialisticko-realistický, alebo pop- či op-artistický. Rozhodujúca je kvalita diela, a nie jeho zaraditeľnosť.“
Štefan Schwartz
„... nezobrazujem, ale vytváram skutočnosti, ktorých oprávnená existencia väzí v maliarskych zákonitostiach formových, tektonických, farebných... Pracujem metódou maliarskeho automatizmu, čo mi umožňuje plnšie sa vyjadriť, ako keď som viazaný modelom, pretože tento tvorivý postup umožňuje prejaviť sa aj nevedome, inštinktívne, aj vedome, analyticky.“
Štefan Schwartz
„Bol to vysoký atraktívny muž s pozoruhodným intelektom. Vždy bezchybne oblečený, jeho črty a správanie pripomínali Franza Kafku. Avšak pod uhladeným povrchom bolo napätie. Nik sa neodvažoval narušiť jeho súkromné územie. Jazva na pravej strane tváre mu dodávala tajomný pôvab. Bol bystrý, bezprostredne prenikal do vnútorných duševných pochodov partnerov, s ktorými konverzoval. V tom čase sa zdal vzdialený a sústredený na niečo iné. Mohol pôsobiť dôvtipne, cynicky, ironicky, satiricky, neúctivo žartovať a tiež sa prudko hnevať. Zdalo sa, že sa vznáša nad priepasťou... Bol pôsobivo roztomilý... Pri zvončeku svojho švajčiarskeho bytu zavesil odtlačený oznam, ktorý pochádzal z jeho umeleckých potuliek: „Podomovým obchodníkom prísne zakázané. Len pre zdravotnú službu!“ Bola to paródia na jeho choroby, trochu vymyslené, trochu reálne, no v každej svojej premene skrýval ťažké neurózy, ktoré ho strašili...“
Ute Ben Yosef
Bližšie informácie na www.sng.sk