Kurinovanie, ktoré zaniklo ešte v prvej polovici minulého storočia, zaznamenali zberatelia ľudových zvykov vo viacerých regiónoch. Hlavnými postavami silvestrovskej obchádzky mládeže pri kurinovaní boli podľa zberateľky ľudových zvykov Emílie Horváthovej takzvané "kuriny - babiny". Mládenca preoblečeného za ženu s figurínou dieťaťa zahaleného do vankúša na rukách sprevádzalo dievča preoblečené za muža. Spolu s nimi tvorili sprievod ďalší mládenci a dievčatá, rozlične poobliekaní, s hudobnými nástrojmi v rukách. Keď prišli do domu, zavinšovali domácim šťastie v novom roku, za čo ich pohostili, odmenili koláčmi, mäsom i peniazmi a potom si spolu zatancovali. Hostia priniesli i korunku uvitú zo slamy, z ktorej si domáci po troche odtrhli a dali do hniezd hydine, aby sa im dobre darila.
Babenovanie malo iný význam. V takzvaný "babí deň" mládenci kolektívne chodili po domoch a želali domácim úspešný nový rok. V ich čele bol mládenecký richtár. Ešte pred domom spustili piesne a vinše a potom vošli dnu, aby vykrútili domácu dievčinu. Výslužku odložili a z nej pripravili na Troch kráľov veľkú zábavu pre mládež. Aj tento zvyk sa už vytratil zo slovenských dedín. Na Silvestra sa nesmelo nič vynášať z domu, aby nevyhynula hydina. Niekde zvykli hospodári sypať sliepkam zrno pomedzi svoje nohy, aby mali veľa vajec, inde obiehali ženy so "šechtárom" okolo kostola, aby kravy dávali celý rok veľa mlieka.