Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zaujímavosti

02. januára 2020

Najväčšie a výnimočné zaujímavosti z oblasti astronómie v roku 2019



Ilustračná fotografia



Zdieľať
Ilustračná fotografia Foto: TASR
 
Bratislava/Svet 2.januára (TASR) – Tlačová agentúra Slovenskej republiky prináša výberový prehľad udalostí z oblasti astronómie, astronomického výskumu a výnimočných astronomických javov v roku 2019.


Washington 1. januára - Americká sonda Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) s názvom New Horizons vyslala signál zo vzdialenosti 6,5 miliardy kilometrov od Zeme a potvrdila úspešný prelet okolo vesmírneho telesa Ultima Thule. Ide o najvzdialenejší a možno aj najstarší preskúmaný objekt v slnečnej sústave. Signál putoval na Zem viac ako šesť hodín.

Peking 3. januára - Čínska sonda Čchang-e 4 pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Sonda pristála o 03.26 h SEČ a cez družicu Čchüe-čchiao poslala z odvrátenej strany Mesiaca naspäť na Zem prvý signál. Čína sa tak stala prvou krajinou na svete, ktorej objekt pristál na odvrátenej strane Mesiaca.

Bratislava 4. januára - Kométa 46P Wirtanen s periódou obehu približne 5,4 roka prešla v polovici decembra 2018 príslním a aj perigeom, teda bola najbližšie k Zemi za celú dobu vedomia o jej existencii (asi 70 rokov od jej objavu). V sobotu 15. decembra 2018 prešla okolo Zeme vo vzdialenosti 116 miliónov kilometrov. Na počiatku roku 2019 boli najlepšie podmienky pre jej pozorovanie.

Washington 18. januára - Prstence planéty Saturn sú mladšie, než si vedci dosiaľ mysleli - objavili sa až počas uplynulých desiatich až sto miliónov rokov. Vyplýva to z najnovšej štúdie založenej na poznatkoch získaných vďaka sonde Cassini. Šiesta planéta slnečnej sústavy sa sformovala pred približne 4,5 miliardami rokov spolu so zvyšnými planétami sústavy a väčšinu svojej existencie strávila bez svojich charakteristických prstencov, s ktorými ju poznáme dnes.

Bratislava 21. januára – Vo včasných ranných hodinách SEČ nastalo posledné úplné zatmenie Mesiaca v tomto desaťročí. Mesiac začal vstupovať do tieňa Zeme ráno okolo 04.30 h. Celý sa doň ponoril o 05.41 h. Fáza úplného zatmenia trvala hodinu a dve minúty.
 
Na kombinovanej časovanej snímke jednotlivé fázy úplného zatmenia mesiaca v kalifornskom Los Angeles 20. januára 2019. Foto: TASR/AP
 


Bratislava 20. februára – Uplynulo presne 20 rokov, odkedy do kozmu odštartoval prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Stalo sa tak 20. februára 1999 v kozmodrome Bajkonur. Vtedy 34-ročný letec a kozmonaut odštartoval do vesmíru na palube kozmickej lode Sojuz TM-29 v rámci Vesmírnej misie Štefánik. Pri príležitosti tohto výročia sa v Bratislave stretli európski kozmonauti na jedinečnom podujatí venovanom výskumu vesmíru.
 
Na archívnej snímke prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella krátko po pristátí 28. februára 1999 v kazašskej stepi neďaleko mesta Arkalyk. Foto: TASR - Vladimír Benko
 


Mys Canaveral 13. februára - Misia prieskumného robotického vozidla Opportunity na Marse sa skončila. Šesťkolesový rover sa odmlčal počas prachovej búrky v roku 2018. Vozidlo Opportunity pristálo na Marse 25. januára 2004. Prvé vozidlo Spirit odštartovalo zo Zeme 10. júna 2003, Opportunity ho nasledoval 7. júla toho istého roku.

Tokio 22. februára - Japonská sonda Hajabusa 2 pristála na povrchu asteroidu Rjugu, ktorý je od Zeme vzdialený 280 miliónov kilometrov a má priemer 900 metrov. Dotyk s povrchom asteroidu mal trvať len niekoľko sekúnd. Počas tohto času mala sonda odobrať vzorky, ktoré by mohli poskytnúť viac informácií o pôvode slnečnej sústavy a života na Zemi.
 
Na počítačovej snímke japonská sonda Hajabusa 2 na asteroide Rjugu. Japonská sonda Hajabusa 2 sa začala vo štvrtok 21. februára 2019 vo vzdialenosti 280 miliónov kilometrov od Zeme približovať k povrchu asteroidu Rjugu. Na asteroide by sonda mala pristáť podľa plánu v piatok ráno. Foto: TASR/AP
 


Washington 22. februára - Izrael vyslal svoju prvú bezposádkovú misiu na Mesiac. Lunárny pristávací modul s názvom Berešit (Zrod) vyštartoval z floridského Mysu Canaveral na palube nosnej rakety Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX. Židovský štát sa mal stať štvrtou krajinou, ktorej sonda by vykonala mäkké pristátie na Mesiaci - po USA, bývalom Sovietskom zväze a Číne. Sondu však 11. apríla zničilo tvrdé pristátie na povrchu Mesiaca.

Bratislava/Brescia 15. marca - Deň hvezdární a planetárií v tomto roku ozvláštnili oslavy 100. výročia založenia Medzinárodnej astronomickej únie (International Astronomical Union - IAU). IUA je mimovládne združenie profesionálnych astronómov celého sveta; vzniklo v roku 1919.

Washington 10. apríla - Astronómom sa podarilo po prvý raz urobiť snímku čiernej diery, ktorá sa nachádza vo vzdialenej galaxii. Je vzdialená okolo 50 miliónov svetelných rokov a nachádza sa v galaxii M87. Čierna diera je väčšia ako celá slnečná sústava a váži 6,5 miliardy ráz viac než Slnko. Historicky prvá fotografia čiernej diery predstavuje prelom v doterajšom poznaní vesmíru, pretože potvrdzuje všeobecnú teóriu relativity.
 
Superhmotná čierna diera v jadre najhmotnejšej miestnej galaxie nie je na mieste, kde by mala byť, teda v samom strede – je kus mimo. Na tohtotýždňovej konferencii Americkej astronomickej spoločnosti v Miami a v článku pre časopis The Astrophysical Journal Letters to oznámil päťčlenný americko-britský tím Daniela Batcheldora z Floridského technologického inštitútu v Melbourne (USA). Skúmali superhmotnú čiernu dieru v stredovej oblasti známej galaxie M87. Foto: TASR - NASA
 


Mys Canaveral 12. apríla - Súkromná americká aerokozmická spoločnosť SpaceX vypustila z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride svoju druhú a vylepšenú raketu Falcon Heavy. Najsilnejšia nosná raketa súčasnosti vyniesla do kozmu komunikačnú družicu Arabsat - svoj prvý komerčný projekt.

Paríž 23. apríla - Francúzski vedci zaznamenali prvýkrát otrasy na planéte Mars. Zachytil ich seizmometer SEIS, ktorý sa na Mars dostal v novembri 2018 s robotickou sondou InSight vyslanou vesmírnou agentúrou NASA.
 
Projektový manažér InSight Tom Hoffman ukazuje na monitore počítača pristátie americkej planetárnej sondy InSight na Marse v laboratórnom stredisku NASA v kalifornskom meste Pasadena 26. novembra 2018. Foto: TASR/AP
 


Mys Canaveral 4. mája - Z floridského Mysu Canaveral odštartovala nákladná kozmická loď Dragon súkromnej americkej spoločnosti SpaceX. Viezla 2500 kilogramov zásob a vybavenia pre posádku ISS.
 
Na snímke z floridského Mysu Canaveral odštartovala v sobotu 4. mája 2019 nákladná kozmická loď Dragon súkromnej americkej spoločnosti SpaceX. Vezie 2500 kilogramov zásob a vybavenia pre posádku Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Foto: TASR/AP
 


Washington 7. júna - NASA oznámila, že vesmírnu stanicu ISS sprístupní pre komerčné účely - vrátane vesmírnej turistiky, pričom jedna noc na ISS bude stáť 35.000 dolárov (takmer 31.000 eur). Každý rok budú môcť ísť na ISS dve súkromné osoby a zotrvať tam až 30 dní.

Bratislava 19. júna - Skutočnosť, že sa medzinárodná konferencia Meteoroids 2019 konala po 21 rokoch opäť na Slovensku, potvrdila, že slovenskí vedci patria k špičke v oblasti výskumu asteroidov a predovšetkým meteorov. Pre TASR to uviedol slovenský astronóm Peter Vereš, pôsobiaci v Centre pre malé planétky na pôde astrofyzikálneho ústavu Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Bostone. Na konferencii v Bratislave sa zúčastnilo 129 odborníkov zo Slovenska a celého sveta.
 
Na snímke slovenský astronóm Peter Vereš. Bratislava, 18. júna 2019. Foto: TASR - Michal Svítok
 


Buenos Aires 2. júla - Tisíce turistov zaplnili mestá na severe Čile, aby mohli sledovať úplné zatmenie Slnka. Pozoruhodný úkaz bol ako prvý viditeľný nad severočilským mestom La Serena na pobreží Tichého oceánu o 20.24 h SELČ. Úplné zatmenie Slnka trvalo v závislosti od pozorovacieho miesta maximálne štyri minúty a tri sekundy.
 
Mesiac prechádza pred Slnkom počas úplného zatmenia Slnka v Buenos Aires 2. júla 2019. Tisíce turistov, nadšencov i vedcov sa zhromaždili na miestach pozdĺž trasy zatmenia, ktoré bolo ako posledné viditeľné pri argentínskej metropole Buenos Aires. Foto: TASR/AP
 


Bajkonur 13. júla - Ruská nosná raketa Proton-M, ktorá odštartovala z kozmodrómu Bajkonur, vyniesla do vesmíru dva teleskopy — ruský Spektr-RG a nemecký eROSITA. Hlavnou úlohou teleskopu Spektr-RG, ktorý by mal fungovať do roku 2025, je vytvoriť podrobnú mapu oblohy v spektre röntgenového žiarenia.

Bratislava 16. júla – Aj na Slovensku sa dalo pozorovať výrazné čiastočné zatmenie Mesiaca. V zemskom tieni boli ukryté asi dve tretiny priemeru mesačného kotúča. Na Slovensku bol viditeľný celý priebeh zatmenia v noci zo 16. na 17. júla.
 
Na snímke ľudia pozorujú čiastočné zatmenie Mesiaca na Fajnorovom nábreží v Bratislave 16. júla 2019. Foto: TASR - Jaroslav Novák
 


Bajkonur 20. júla - Z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane odštartovala ďalšia trojica kozmonautov, ktorá mala pôsobiť na ISS. Posádka v zložení Američan, Rus a Talian zamierila na obežnú dráhu Zeme v deň, keď si svet pripomenul 50. výročie prvého vstupu človeka na povrch Mesiaca.
 
Na snímke členovia posádky misie 60 na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS zľava americký astronaut Andrew Morgan, taliansky astronaut Luca Parmitano a ruský kozmonaut Alexander Skvorcov pred štarom rakety Sojuz- FG s vesmírnou loďou Sojuz MS-13 na kozmodróme Bajkonur v Kazachstane 20. júla 2019. Foto: TASR/AP
 


Bratislava 23. augusta – Slováci mohli po prvý raz v histórii pomenovať svoju exoplanétu a hviezdu, okolo ktorej obieha. Mená vesmírnych objektov a útvarov schvaľuje Medzinárodná astronomická únia, ktorá oslávila 100 rokov vzniku. Pri tejto príležitosti pripravila pre jednotlivé štáty zoznam hviezd, pri ktorých existuje exoplanéta, a možnosť túto hviezdu a exoplanétu pomenovať.

Bajkonur 25. septembra - Ruská kozmická loď Sojuz MS-15 odštartovala z kazašského kozmodrómu Bajkonur k ISS. Na palube mala trojčlennú posádku vrátane prvého Araba, i keď nie prvého moslima. Kozmickú loď vyniesla do vesmíru nosná raketa Sojuz FG. Občan Spojených arabských emirátov Hazzá Mansúrí strávil na ISS len osem dní.
 
Na snímke posádka misie 61 zhora americká astronautka Jessica Meirová, kozmonaut Spojených arabských emirátov Hazzá Mansúrí a ruský kozmonaut Oleg Skripočka pred štarom rakety Sojuz- FG s vesmírnou loďou Sojuz MS-15 na kozmodróme Bajkonur v Kazachstane 25. septembra 2019 Foto: TASR/AP
 


Bratislava 3. októbra - Vedci z Astronomického ústavu SAV už viac ako desať rokov spolupracujú na príprave konštrukcie najpresnejšieho ďalekohľadu na mapovanie Slnka. Povrch hviezdy by mal štvormetrový prístroj dokumentovať s rozlíšením na úrovni desiatok kilometrov.

Washington 7. októbra - Dvojica astronautov počas výstupu do voľného vesmíru vymenila batérie na ISS. Výstup astronautov Christiny Kochovej a Andrewa Morgana trval podľa NASA sedem hodín a jednu minútu.
 
Na videosnímke astronauti NASA Christina Kochová a Andrew Morgan pracujú na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) 6. októbra 2019. Dvojica astronautov v nedeľu počas výstupu do voľného vesmíru, ktorý trval viac ako sedem hodín, vymenila batérie na ISS. Foto: TASR/AP
 
 
Na videosnímke astronauti NASA Christina Kochová a Andrew Morgan pracujú na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) 6. októbra 2019. Dvojica astronautov v nedeľu počas výstupu do voľného vesmíru, ktorý trval viac ako sedem hodín, vymenila batérie na ISS. Foto: TASR/AP
 


Štokholm 8. októbra - Nobelovu cenu za fyziku za rok 2018 získali James Peebles z Princetonskej univerzity (USA) za svoj výskum fyzikálnej kozmológie, ako aj Michael Mayor a Didier Queloz zo Ženevskej univerzity (Švajčiarsko) za objav exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy podobnej Slnku.
 
Na snímke švajčiarsky vedec Michel Mayor, laureát Nobelovej ceny za fyziku za rok 2019, na letisku v Madride 8. októbra 2019. Mayor získal ocenenie spolu s kolegom Didierom Quelozom zo Ženevskej univerzity za objav exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku. Foto: TASR/AP
 


Washington 18. októbra - Astronautky NASA Christina Kochová a Jessica Meirová sa vydali na niekoľkohodinový výstup z ISS do otvoreného vesmíru. Išlo o prvý výstup do kozmu, na ktorom sa zúčastnili iba ženy. Dvojica astronautiek mala počas výstupu opraviť pokazený regulátor napájania umiestnený na vonkajšej strane ISS.

Košice 11. novembra – Vzácny astronomický úkaz - prechod planéty Merkúr pred slnečným diskom - bolo možné pozorovať 11. novembra. Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku, a tak sa na oblohe od neho príliš nevzďaľuje. Prechody Merkúra sú častejšie než Venuše, nastávajú 13-14 ráz za storočie.
 
Vzácny astronomický úkaz - prechod planéty Merkúr pred slnečným diskom, ktorý bolo možné pozorovať v pondelok 11. novembra 2019. Foto: TASR/AP
 


Bratislava 24. november – Hneď po západe Slnka sa na západnom obzore dali pozorovať v tesnej blízkosti planéty Venuša a Jupiter. Konjunkcia planét, zrejme Jupitera a Saturnu, v roku 7 pred n.l., mohla byť podľa niektorých teórii telesom známym ako betlehemská hviezda.

Mys Canaveral 5. decembra - Spoločnosť SpaceX vyslala k ISS nákladnú loď Dragon s tromi tonami nákladu vrátane laboratórnych myší, robota vnímajúceho emócie astronautov a zmenšenej verzie sladovne. Dragon viezol šesťčlennej posádke stanice aj typické vianočné jedlá.

Košice 17. decembra – Exoplanéta s označením HAT-P-5b a jej materská hviezda, ktoré sa premietajú v súhvezdí Lýra, nesú po novom slovenské názvy Kráľomoc a Chasoň. O podobách týchto názvov rozhodla hlasovaním slovenská verejnosť v rámci projektu Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), ktorý dal všetkým krajinám sveta možnosť pomenovať vybrané exoplanéty a ich materské hviezdy.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pred 100 rokmi sa narodil americký spisovateľ a vedec Isaac Asimov

Najväčšie a výnimočné zaujímavosti z oblasti astronómie v roku 2019 - diskusné fórum čitateľov