Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

22. novembra 2011

Najviac slovenskej rozvojovej pomoci smeruje do Srbska



Z oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid posielame najviac peňazí Srbom. Do balkánskeho štátu smeruje takmer pätina všetkých finančných prostriedkov. Informuje o tom hodnotiaca správa, ktorú ...



Zdieľať
srbsko BRATISLAVA 22. novembra (WEBNOVINY) - Z oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid posielame najviac peňazí Srbom. Do balkánskeho štátu smeruje takmer pätina všetkých finančných prostriedkov. Informuje o tom hodnotiaca správa, ktorú vypracovala Platforma mimovládnych rozvojových organizácií, ktorá zastrešuje 31 slovenských mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.


Regionálne najväčší podiel pomoci v minulom roku smeroval do krajín západného Balkánu (viac ako dva milióny eur - 33,3 percenta), subsaharskej Afriky (takmer 1,6 milióna eur - 26,5 percenta) a štátov Východného partnerstva (1,1 milióna eur - 18,5 percenta). Oproti roku 2009 je možné sledovať najmä pokles pomoci pre Srbsko. Kým v predminulom roku sme do Srbska poslali 39 percent všetkých peňazí, v roku 2010 to bolo 18 percent. Naopak, viac rozvojovej pomoci putuje do Kene, Sudánu, ale tiež do Moldavska a Gruzínska.

"Čo sa týka poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci krajinám, ktoré patria podľa klasifikácie OECD/DAC k najchudobnejším krajinám sveta, oproti roku 2009 zaznamenávame výrazný nárast podielu tým krajinám, ktoré to potrebujú najviac," uvádza hodnotiaca správa. Kým v roku 2009 sme takmer polovicu rozvojovej pomoci smerovali do krajín s vyšším stredným príjmom, ako sú Srbsko, Bielorusko či Kazachstan, minulý rok to bolo len 22,8 percenta. Oproti tomu podiel najchudobnejších krajín a krajín s nízkym príjmom, ako Keňa, Vietnam či Ukrajina, stúpol z 22,9 percenta v roku 2009 na viac než 42 percent vlani.

Peniaze z programu SlovakAid v roku 2010 pomohli Srbsku, Keni, Afganistanu, Sudánu, Etiópii, Ukrajine, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavsku, Vietnamu, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Macedónsku a Albánsku. K výraznejšej redukcii krajín prišlo až tento rok.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Stredoškoláci diskutovali o anorexii a bulímii
<< predchádzajúci článok
Bosniansky súd poslal za mreže vojnových zločincov