Neuhla v autobuse, založila hnutie

  Neposadila sa na jednu zo zadných lavíc, čím porušila vtedajšiu rasovú segregáciu. Jej zadržanie vyústilo do vyše ročného bojkotu autobusovej dopravy zo strany černošského obyvateľstva, ktorého vodcom sa stal Martin Luther King junior. Hnutie bolo úspešné. O rok neskôr americký súd uznal, že rasová segregácia je protiústavná. Parksová zomrela v pondelok v Detroite vo veku 92 rokov.
Od roku 1965 pracovala v Michigane pre demokratického poslanca Johna Conyersa. Ten ju v rozhovore pre CNN označil za „matku hnutia za občianske práva“. Americký prezident Bill Clinton Parksovej v roku 1996 udelil za jej úsilie v oblasti slobody občanov medailu. Magazín Time ju v roku 1999 zaradil medzi najdôležitejších 100 osobností 20. storočia.
Parksová sa potom stiahla z verejného života. Chorá a duševne zmätená bývala táto niekdajšia krajčírka zdarma v sociálnom byte, pretože nemohla platiť nájomné. 

(zl, SITA)