Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

20. februára 2008

Nezávislosť Kosova uznávajú ďalšie krajiny



Tri dni po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova nový štát uznali ďalšie európske krajiny, čo vyvolalo rozhorčené reakcie Srbska.



Zdieľať
BRATISLAVA 20. februára (WEBNOVINY) - Tri dni po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova nový štát uznali ďalšie európske krajiny, čo vyvolalo rozhorčené reakcie Srbska. K štátom, ako je Francúzsko, Veľká Británia a Spojené štáty americké, sa v stredu pripojilo Nemecko a Rakúsko a podľa očakávaní budú čoskoro nasledovať ďalší členovia Európskej únie. V súlade s predošlými varovaniami Belehrad odpovedal stiahnutím svojich veľvyslancov a príslušným krajinám hrozí podaním žalôb na Medzinárodnom súdnom dvore. Proti samostatnosti Kosova sa popri Srbsku naďalej stavia Rusko, Čína i niekoľko členských štátov EÚ. Nezávislosť Kosova v Rakúsku zatiaľ uznala iba tamojšia vláda. Ako oznámila vo Viedni rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassniková, na formálne uznanie si bude treba počkať do budúceho týždňa, keď sa z Afriky vráti prezident Heinz Fischer. Podľa rakúskych zákonov musí uznanie nezávislosti iného štátu najskôr vláda odporučiť prezidentovi a ten vzápätí poverí Plassnikovú, aby o uznaní oficiálne informovala kosovskú vládu. O zámere uznať nezávislosť Kosova v stredu informoval aj nórsky minister zahraničných vecí Jonas Gahr Stoere. "Dnes môžem oznámiť, že Nórsko uzná Kosovo ako nezávislý štát," uviedol vo vyhlásení. Nórsko, ktoré nie je členským štátom Európskej únie, sa tak pripojí k svojim severským susedom Dánsku, Fínsku a Švédsku, ktoré predtým oznámili rovnaký zámer. Srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič v stredu vystúpil na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde obhajoval nárok Belehradu na separatistickú provinciu. Pred poslancami zopakoval, že vláda v Belehrade neuznáva nezávislosť Kosova a vyzval Radu Európy, aby neprijímala Kosovo za člena v prípade, že by z Prištiny prišla takáto žiadosť. Ako uviedol, podľa vlády v Belehrade je Kosovo "naďalej súčasťou Srbskej republiky a Srbsko považuje vyhlásenie nezávislosti za ilegálne a porušujúce medzinárodné právo". Zároveň informoval o tom, že Srbsko stiahlo svojich veľvyslancov z Francúzska, Nemecka a Rakúska a varoval pred zhoršením vzťahov s krajinami, ktoré uznali "takzvanú Kosovskú republiku", pričom nevylúčil ani ekonomické sankcie. Na otázku, či vzniknutá situácia nemôže ohroziť vstup Srbska do EÚ, Jeremič odpovedal, že "EÚ Kosovo neuznala". Juhosrbskú provinciu v utorok ako vôbec prvý predstaviteľ medzinárodného spoločenstva navštívil vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana, ktorý kosovsko-albánskych lídrov ubezpečil o podpore Bruselu pri budovaní inštitúcií nového štátu. Srbsko plánuje zažalovať na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu (ICJ) všetky krajiny, ktoré uznajú Kosovo. Belehrad tak urobí aj preto, aby chránil majetok srbského štátu, jeho obyvateľov, srbskej pravoslávnej cirkvi a súkromné vlastníctvo v Kosove, povedal v stredu srbský minister obchodu Predrag Bubalo pre štátnu televíznu stanicu RTS. Srbský parlament v pondelok večer jednohlasne anuloval nedeľnú jednostrannú deklaráciu nezávislosti Kosova a vyhlásil, že tento čin narušil územnú celistvosť krajiny a štátnu suverenitu. Vo svojom vyhlásení zároveň uvádza, že Srbsko sa rozhodlo vyhlásiť za neplatné všetky rozhodnutia EÚ vyslať do Kosova svoju misiu. Otázka samostatnosti Kosova je "zatiaľ" politickým, nie vojenským problémom. Na návšteve Rakúska to v stredu vyhlásil námestník srbského ministerstva obrany Dušan Spasojevič. "To je jasné. Nevnímame to ako vojenský problém. Je to zatiaľ politický problém," povedal. Situácia v Srbsku a Kosove je podľa Spasojeviča momentálne "vcelku stabilná" aj napriek niektorým "veľmi emocionálnym reakciám" na oboch stranách. Niektorí politici z okolia srbského nacionalistického premiéra Vojislava Koštunicu ešte pred nedeľňajším vyhlásením nezávislosti zo strany Kosova hrozili, že Srbsko sa v takomto prípade rozhodne pre vojenské riešenie tohto problému. Prezident Boris Tadič to však vždy odmietal a naznačoval, že ak by sa Srbsko uchýlilo k vojenskému riešeniu, stratilo by medzinárodný kredit. SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Menej soli v strave pomáha znižovať krvný tlak
<< predchádzajúci článok
Hudba pomáha pacientom po mozgovej príhode