Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

31. januára 2006

Novela zákona o občianskych preukazoch v druhom čítaní



Novelu zákona o občianskych preukazoch posunuli poslanci do druhého čítania. Po schválení by sa od 1. júla mali vydávať preukazy formátu Európskej únie. Nové občianske preukazy by mali ...



Zdieľať

BRATISLAVA 31. januára (WN/SITA) - Novelu zákona o občianskych preukazoch posunuli poslanci do druhého čítania. Po schválení by sa od 1. júla mali vydávať preukazy formátu Európskej únie. Nové občianske preukazy by mali oproti súčasným obsahovať množstvo bezpečnostných ochranných prvkov. Ide napríklad o laserové gravírovanie, ochrannú fóliu s opticko-variabilnými prvkami, či mikrotext. Súčasťou občianskeho preukazu bude aj údaj o štátnom občianstve. Dnešný občiansky preukaz ho neobsahuje, čo spôsobuje občanom problémy pri cestovaní na tento doklad do krajín EÚ.

Možnosť vyhlásiť výnimočný stav v prípade chrípkovej a všeobecnej pandémie bude mať vláda po schválení vládneho návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Návrh dnes poslanci posunuli do II. čítania. Pandémie, ako aj veľké epidémie môžu totiž zapríčiniť vážny sociálny a ekonomický dopad pre Slovensko, ohrozujú zásobovanie obyvateľstva základnými životnými zložkami a chod národného hospodárstva.

Poslanci do druhého čítania posunuli aj návrh zákona o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe. Nový zákon stanovuje podmienky, za ktorých sa geneticky modifikované rastliny môžu pestovať, a to technické opatrenia, izolačné vzdialenosti, likvidáciu burín a čistenie technologických zariadení. Podľa zákona o geneticky modifikovaných rastlinách budú musieť viesť pestovatelia takýchto rastlín presnú evidenciu pestovateľskej produkcie, ktorá sprehľadní pestovateľské regióny a plochy a pohyb ich produkcie.

NR SR do druhého čítania posunula aj vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde. Odberatelia elektrickej energie by mali od júla tohto roku na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení (JEZ) a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom zaplatiť v konečnej cene za elektrinu najviac 0,05 Sk na jednu kilowatthodinu (kWh). Do ďalšieho legislatívneho procesu sa dostal aj návrh novely zákona o štátnych hmotných rezervách. Norma podrobnejšie upravuje tvorbu a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami, pričom rozširuje povinnosti skladovateľov a ochraňovateľov s využitím vlastných skladov Správy rezerv. Takisto sa upresňuje spôsob financovania štátnych hmotných rezerv, vzhľadom na špecifický spôsob hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami. Novela by mala byť účinná od 1. mája tohto roka.


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Samuel Alito sa stal sudcom Najvyššieho súdu USA
<< predchádzajúci článok
Opozícia sa dohodla na odvolaní ministrov Zajaca a Fronca