Nutnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet v roku 2016 sa zvyšuje

Bratislava 23. apríla (TASR) - Trajektória nárastu dlhu sa nezastavila, o stabilizácii je predčasné hovoriť a pravdepodobnosť nutnosti zostavenia vyrovnaného rozpočtu v roku 2016 sa zvýšila. Vo svojom aktuálnom komentári k výsledku hospodárenia SR za minulý rok to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).


Ministerstvo financií (MF) SR však trvá na tom, že dosiahnutie rozpočtových cieľov na ďalšie roky zastaví pokrízový nárast podielu dlhu na HDP a od roku 2016 dôjde k jeho postupnému znižovaniu. Cieľom je neprekročiť hranicu 57 % HDP. "Od roku 2015 sa plánuje prvýkrát dosiahnutie primárneho prebytku, verejné rozpočty by po odpočítaní nákladov starého dlhu mali znižovať dlh," avizuje v dnešnom komentári hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) rezortu financií Martin Filko.

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci minulého roka 55,4 % HDP. V porovnaní s rozpočtovou prognózou vo výške 54,9 % tak bol vyšší o 0,5 % HDP, pričom ešte v roku 2012 dosahoval 52,7 %, pripomína fiškálna rada. Vlani tak prekročil 55-% hranicu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, spojenú s povinnosťou viazania 3 % výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2014 a zostavenia rozpočtu verejnej správy na rok 2015 s nerastúcimi výdavkami.

Rada pritom vyčísľuje, že dlh v nominálnom vyjadrení v porovnaní s rozpočtom klesol o vyše 800 miliónov eur (1,1 % HDP), napriek tomu však jeho podiel na produkcii ekonomiky vzrástol. "Výrazne nižšia úroveň HDP v dôsledku menej priaznivého makroekonomického vývoja je najvýznamnejší faktor nárastu dlhu, s príspevkom 1,7 percentuálneho bodu," konštatuje RRZ v komentári.

K zvýšeniu zadlženia SR prispelo vlani aj zaradenie dlhu niektorých subjektov do sektora verejnej správy rozhodnutím Eurostatu. Ide napríklad o presmerovanie časti dlhu novovytvorenej Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropné produkty vo výške 465 miliónov eur (0,6 % HDP), ako aj preradenie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) do sektora verejnej správy s dlhom vo výške 68 miliónov eur (0,1 % HDP). V menšej miere prispeli k nárastu dlhu aj záväzky z eurovalu a záväzky samospráv, ktoré klesli pomalšie ako sa očakávalo.

Na druhej strane bol rast zadlženia podľa RRZ do veľkej miery kompenzovaný nižšou čistou emisiou štátneho dlhu o 1,5 miliardy eur alebo 2,1 % HDP. Lepší vývoj hotovostného schodku v porovnaní s rozpočtom približne o 1 miliardu eur a dodatočné hotovostné príjmy neovplyvňujúce saldo verejnej správy, ako superdividendy a predaj núdzových zásob ropy, umožnili znížiť nárast dlhu bez výrazného vplyvu na hotovostné rezervy štátu, pripomína fiškálna rada.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR