24.3.2026 (SITA.sk) - Slováci najviac dôverujú hasičom, najmenej zákonodarcom. Ukázal to prieskum agentúry NMS, ktorá zisťovala mieru dôvery občanov v inštitúcie. Výsledky prieskumu ukázali, že Hasičskému a záchrannému zboru dôveruje 89 percent opýtaných.
S výraznejším odstupom sa v rebríčku dôveryhodnosti ocitla armáda, ktorej dôveruje takmer 60 percent respondentov. Pomerne vysokou dôverou stabilne disponujú aj samosprávy. Dôvera v samosprávy aktuálne dosiahla 52 percent. Agentúra NMS robila prieskum vo februári na vzorke 1 003 respondentov.
Polícia, prezident a súdy zaostávajú
Na štvrtom mieste sa umiestnila polícia, ktorej dôveruje 48 percent Slovákov. Horšie je však na tom prezidentský úrad a súdy. Úradu prezidenta dôveruje 35 percent Slovákov a súdom 34 percent. Prieskum ukázal, že políciu, prezidentský úrad a súdy spája nadpriemerná dôvera od voličov strán koalície.
Najhoršie v rebríčku dôveryhodnosti dopadla vláda SR a parlament. Vláde prejavilo dôveru len 26 percent respondentov a parlamentu ešte menej - 17 percent. Inštitúcie sa tak ocitli na samotnom konci rebríčka, dôverujú im najmä staršie generácie a voliči súčasnej koalície.
Agentúra NMS podotkla, že Fínsko je krajinou s podobným počtom obyvateľov ako Slovensko, avšak s dvojnásobným HDP na obyvateľa. Expremiérka Fínska Sanna Marin sa vyjadrila, že za úspechom Fínska stojí najmä vysoká úroveň dôvery v inštitúcie. Slovensko sa, žiaľ, na fínskej ceste nenachádza.
"Dôveryhodnosť domácich inštitúcií je v porovnaní s Fínskom v zásadnom rozpore. Vláde a parlamentu tam dôveruje približne polovica populácie. Výrazné rozdiely sú aj v dôveryhodnosti súdov a polície – vo Fínsku im dôveruje viac ako 75 percent obyvateľov," priblížil spoluautor prieskumu Michal Mislovič.
Slováci viac veria medzinárodným inštitúciám
Prieskum ďalej ukázal, že Slováci dôverujú viac medzinárodným inštitúciám, než vlastnej vláde a parlamentu. Najdôveryhodnejšou medzinárodnou inštitúciou, ktorej je Slovensko členom, je Vyšehradská štvorka (V4). Dôveru jej prejavilo 49 percent obyvateľov. Za V4 nasleduje Severoatlantická aliancia, ktorej dôveruje 43 percent Slovákov. Nad 40 percent sa dostala aj Organizácia Spojených národov (OSN). Európskej únii (EÚ) dôveruje 39 percent opýtaných.
Výsledky prieskumu ukazujú, že pod to, s akou dôverou nazerajú Slováci na inštitúcie, sa podpisuje odlišný politický názor. "Kým voliči koaličných strán dôverujú viac domácim inštitúciám, vrátane prezidenta, vlády a parlamentu, voliči opozičných strán pociťujú silnejšiu dôveru k OSN, NATO a Európskej únii. Nevoliči oproti ostatným voličským skupinám dôverujú všetkým inštitúciám najmenej," priblížila agentúra NMS.
Rozdiely medzi generáciami sú výrazné
Podobný vzorec, no nie úplne rovnaký, platí aj pre ľudí rôznych vekových kategórií. Starší ľudia, medzi ktorými je väčšia časť voličov koalície, dôverujú domácim inštitúciám viac než mladí. "Pri medzinárodných inštitúciách závisí od toho, na ktorú sa pýtame. Cítia silnú dôveru k V4, menej dôverčiví sú k EÚ a NATO. U mladých je to jednoznačnejšie - výrazne väčšiu dôveru pociťujú k medzinárodným inštitúciám než k tým domácim," doplnila agentúra.
Ak ide o stupeň vzdelania občanov, tak pri domácich inštitúciách je dôvera porovnateľná medzi ľuďmi s rôznym dosiahnutým vzdelaním. Ak však ide o medzinárodné inštitúcie, tak s vyšším stupňom vzdelania rastie aj miery prejavenej dôvery.
Pohľad na dôveryhodnosť medzinárodných inštitúcií naznačuje podľa Misloviča dve hlavné zistenia. "Po prvé, potvrdzuje sa, že polarizácia sa neprejavuje len medzi voličmi koalície a opozície, ale aj medzi mladšími a staršími generáciami. Po druhé, úroveň dôvery v medzinárodné inštitúcie je výrazne vyššia ako dôvera v národný parlament alebo vládu SR. Napriek kritike EÚ či NATO zo strany niektorých politikov si tieto inštitúcie u obyvateľov udržiavajú stále vyššiu dôveryhodnosť," zhrnul Mislovič. Tým hlavným zistením však podľa jeho slov je, že ak prosperita a napredovanie vyplývajú z úrovne dôvery v inštitúcie, Slovensko čaká ešte veľmi dlhá cesta.