Od študentského pochodu za slobodu uplynulo už 23. rokov

BRATISLAVA 16. novembra (WEBNOVINY) - Možnosť kričať na plné hrdlo: "Chceme slobodu!" To bol najsilnejší zážitok pre Radoslava Števčíka, ktorý bol jedným z tristo študentov Univerzity Komenského, ktorí 16. novembra 1989 v predvečer Dňa študentstva pochodovali Bratislavou.


Niekoľko účastníkov pochodu sa v piatok stretlo pri pamätnej tabuli tejto udalosti pred budovou Univerzity Komenského (UK) na Šafárikovom námestí v Bratislave.

Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský, prodekan Právnickej fakulty UK Ondrej Laciak a poslanec Národnej rady SR a zástupca starostky bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Peter Osuský položili k tabuli vence.

Pochod začali študenti na Mierovom námestí, dnešnom Hodžovom námestí. "Už na Mierovom námestí sme boli monitorovaní ŠtB a Verejnou bezpečnosťou. Vďaka tomu, že ich vozidlá nás obkľúčili, nám nedali inú šancu, ako ísť do podchodu. Tak sme sa dostali na Poštovú ulicu. Kráčali sme mestom, držali sme sa za ruky," spomína si Števčík, vtedy druhák na univerzite.


Obrazom: Bývalí študenti položili vence


Na Hviezdoslavovom námestí zaspievali študentskú hymnu a spomenuli si na Sviečkovú demonštráciu. Odtiaľ kráčali po Vajanského nábreží popri Univerzite Komenského. Podľa Števčíka to bolo na tú dobu nevídané. Reakcie Bratislavčanov boli podľa neho úžasné. "Niektorí nám držali palce, niektorí krútili hlavami," hovorí.

"To, čo spočiatku vyzeralo ako neškodná študentská zábava či recesia, sa ukázalo ako jeden z rozhodujúcich impulzov, aby sa Bratislava hneď zapojila do diania po 17. novembri," povedal. Tvrdí, že vďaka 16. novembru boli pripravení na ten sedemnásty. Pochod študentov sa skončil na ministerstve školstva a telesnej výchovy. S jeho predstaviteľmi diskutovali vysokoškoláci o potrebe demokratizácie školstva. "Hrozilo nám vylúčenie zo školy," pripomína Števčík.