Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

21. júla 2013

Od zatknutia Radovana Karadžiča uplynie päť rokov



Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič pred medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii v Haagu 29. augusta 2009.



Zdieľať



Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič pred medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii v Haagu 29. augusta 2009. Foto: TASR/AP
 
Belehrad 21. júla (TASR) - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča zatkli pred piatimi rokmi 21. júla 2008 v Srbsku. Karadžič čelí pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu obžalobe z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Medzi najťažšie obvinenia patria 44 mesiacov trvajúce obliehanie Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 obetí a masakra bosnianskych moslimov v Srebrenici. Proces s ním na pôde tribunálu stále prebieha a podľa odhadov by sa mal skončiť v júli 2015.

Radovan Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, v čase, keď sa počas krvavých vojen rozpadla bývalá Juhoslávia. Narodil sa 19. júna 1945 v dedine Petnijca v Čiernej Hore. Po štúdiách sa stal profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu, vyšlo mu niekoľko básnických zbierok.

Na videosnímke bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžič (vpravo) sa zúčastňuje tlačovej konferencie podporovanej magazínom "Healthy Life" pod falošnou identitou ako Dragan Dabič 28. januára 2008 Foto: TASR/AP
 


Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine. Karadžič pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti.

Štátny útvar Bosna a Hercegovina vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Krátko po tom vypukla v Bosne občianska vojna.

V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody.

ICTY ho obvinil 25. júla 1995. Vydali naňho medzinárodný zatykač. Príslušníci medzinárodných mierových jednotiek IFOR ho v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke nemohli zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov.

Bosnianska Moslimka prechádza okolo mramorového kameňa s číslom srebrenických zmasakrovaných obetí 22. júla 2008 neďaleko Srebrenice. Foto: TASR/AP
 


Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej (RS) v Bosne, pokým nedôjde k jeho zatknutiu. SFOR pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu na jeho zatknutie.

Biljana Plavšičová, vtedajšia prezidentka Republiky Srbskej )RS) v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu ICTY.

Na snímke poskytnutej Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) štandartne vybavená cela v Scheveningene v blízkosti Haagu, kam previezli za prísnych bezpečnostných opatrení bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča, ktorého zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Foto: TASR/AP
 


Objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS a stal sa terčom celosvetového pátrania. V médiách sa objavili viaceré správy o tom, kde sa Karadžič objavil. Žiadne neviedli k jeho zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšić. Mesiac predtým ho údajne bez maskovania videli na obede s manželkou.

Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Počas uplynulých niekoľkých rokov žil v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.

TASR prináša chronológiu súdneho procesu pred tribunál ICTY.

26. októbra 2009 - Dátum začiatku procesu proti Karadžičovi pred haagskym tribunálom. Bosnianskosrbský exprezident, ktorý sa chcel obhajovať sám, bojkotoval začiatok svojho procesu a odmietol predstúpiť pred súd. Sudcovia proces odročili. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon uviedol, že ak bude Karadžič pokračovať v bojkote procesu, sudcovia zvážia vymenovanie právnika, ktorý by ho reprezentoval.

27. októbra 2009 - Karadžič už po druhý raz bojkotoval haagsky tribunál. Hoci sa v súdnej sieni neobjavil, prokurátori začali s popisom prípadu genocídy.

29. októbra 2009 - Karadžič sa nebude zúčastňovať na pojednávaniach haagskeho tribunálu, dokiaľ medzinárodný súd nesplní jeho požiadavku na poskytnutie väčšieho času na prípravu, uviedol pred súdom jeho právnik.

3. novembra 2009 - Radovan Karadžič sa objavil v súdnej sieni haagskeho tribunálu. V rámci procedurálneho konania opakovane žiadal o odklad procesu o desať mesiacov. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon jeho tvrdenie odmietol s tým, že na prípravu mal dostatok času. Uviedol, že pokiaľ obžalovaný bude naďalej bojkotovať pojednávania, súd zváži pridelenie obhajcu, ktorý by ho mohol zastupovať.

5. novembra 2009 - Sudcovia rozhodli o pridelení advokáta ex offo obžalovanému, čím reagovali na bojkotovanie pojednávania Karadžičom. Proces súčasne prerušili až do 1. marca 2010, aby sa s kauzou mohol v adekvátnej miere oboznámiť pridelený právny zástupca.

11. novembra 2009 - Karadžič požiadal haagsky tribunál, aby sa zaoberal jeho odvolaním proti rozhodnutiu prideliť mu právneho zástupcu po tom, čo pojednávanie bojkotoval.

20. novembra 2009 - ICTY vymenoval britského právnika Richarda Harveyho za právneho zástupcu Radovana Karadžiča, ak bude bývalý bosnianskosrbský prezident naďalej bojkotovať pojednávanie.

30. novembra 2009 - Radovan Karadžič vyhlásil, že haagsky tribunál nemá "právoplatnosť a legitimitu" na to, aby ho súdil.

4. decembra 2009 - Karadžič odmietol vymenovanie právneho zástupcu, ktorý ho mal obhajovať pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.

7. decembra 2009 - Sudcovia haagskeho tribunálu zamietli podnet Radovana Karadžiča, ktorým spochybnil legitimitu súdu, a odkázali mu, aby sa sústredil na prípravu svojej obhajoby.

18. decembra 2009 - Predseda Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu Patrick Robinson venoval Karadžičovi dodatočné peniaze na financovanie obhajoby proti obvineniam zo zorganizovania srbských masakrov počas bosnianskej vojny. Predseda tribunálu OSN zaoberajúceho sa vojnovými zločinmi v niekdajšej Juhoslávii oznámil, že rozhodnutie súdneho registračného úradníka vyplatiť tímu právnych poradcov bývalého bosnianskosrbského vodcu peniaze za 4500 hodín práce nebralo do úvahy rozsah prípadu. Robinson napísal, že Karadžičovi by mali priznať nárok na 7500 hodín právnickej práce v hodnote približne 165.000 eur.

24. decembra 2009 - ICTY v Haagu informoval, že zamietol Karadžičovu žiadosť o odvolanie právneho zástupcu, ktorého mu pridelili. Karadžič požiadal súd o odvolanie londýnskeho advokáta Richarda Harveyho s tým, že si želá spolupracovať s niekým s rovnakým "dedičstvom a jazykom".

13. januára 2010 - Sudcovia haagskeho tribunálu dali Radovanovi Karadžičovi druhú šancu na podanie sťažnosti proti vymenovaniu právneho zástupcu súdom.

20. januára 2010 - Karadžič podal ďalšiu sťažnosť proti súdom pridelenému právnemu zástupcovi z Británie. Exprezident obvinený z vojnových zločinov protestoval proti tomu, že si nemohol vybrať spomedzi bosnianskych a srbských právnikov.

28. januára 2010 - Karadžič požiadal sudcov haagskeho tribunálu o oddialenie obnovenia procesu vo veci genocídy kvôli problémom s prípravou svojej obhajoby. Karadžič nekonkretizoval problémy, ktorá má, boli však spojené s platbami jeho tímu právnych poradcov. Sudcovia haagskeho tribunálu mu na zasadaní povedali, aby im svoje sťažnosti odovzdal v písomnej podobe.

12. februára 2010 - Odvolacia komora haagskeho tribunálu OSN odmietla Karadžičovu sťažnosť proti súdom pridelenému právnemu zástupcovi z Británie.

15. februára 2010 - Radovan Karadžič naliehal na niektoré krajiny, aby vydali tajné dokumenty, o ktorých tvrdil, že mu pomôžu brániť sa v prípade obvinení z genocídy a vojnových zločinov, ktorým čelil pred súdom v Haagu. Predstavitelia Nemecka, Francúzska, Chorvátska a Iránu museli pred tribunálom ICTY vysvetliť, z akých dôvodov bránia vydaniu dokumentov, o ktoré ich žiadal Karadžič. Zástupcovia Nemecka a Francúzska pred tribunálom uviedli, že niektoré dokumenty, ktoré Karadžič požadoval, neexistujú. Ako dodali, odtajnenie ďalších dokumentov by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť.

1. marca 2010 - Bývalý prezident Radovan Karadžič vypovedal pred vojnovým tribunálom v Haagu, kde po štvormesačnom odročení pokračoval súdny proces. Povedal, že jeho ľudia sa vo vojne v Bosne iba postavili na odpor islamskému fundamentalizmu. Vystúpil s úvodnou obhajobou po štvormesačnom odročení súdneho procesu, odmietol, že by bol existoval zámer vyhnať nesrbských obyvateľov východnej Bosny s cieľom vytvoriť etnicky čistý srbský štát - cieľom Srbov bolo podľa neho len ochrániť vlastné životy a majetok po nepokojnom rozpade Juhoslávie.

6. apríla 2010 - Karadžič požiadal haagsky tribunál o pozastavenie procesu v dôsledku jeho nespravodlivého vedenia. Karadžič vo svojej žiadosti poukázal na skutočnosť, že rada sudcov prijala viac ako 1500 faktov a výpovedí svedkov bez krížového výsluchu, čo podľa neho "neodpustiteľne poškodilo proces dokazovania a narušilo prezumpciu neviny do takej miery, že proces sa stal nespravodlivým". Pripomenul, že podľa pravidiel ICTY možno proces prerušiť, keď sú ohrozené základné ľudské práva obvineného.

27. mája 2010 - Radovan Karadžič požiadal o mesačnú prestávku v jeho procese. Tento čas by využil na preskúmanie denníkov svojho bývalého vojenského veliteľa Ratka Mladiča. Denníky poskytla Karadžičovi prokuratúra tribunálu ako dôkazový materiál. Srbské úrady zhabali Mladičove denníky koncom februára 2010 počas razie v dome jeho rodiny. Išlo o 18 zväzkov s asi 3500 stranami písanými rukou. Týkajú sa časového obdobia od roku 1991 do roku 1996.

28. mája 2010 - Žiadosť Karadžiča o mesačnú prestávku v procese ICTY zamietol.

30. júla 2010 - Bývalý líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič obvinil Nemecko, že zadržiava kľúčový dôkazový materiál v prípade jeho procesu z vojnových zločinov. Vyplývalo to z dokumentov, ktoré zverejnil haagsky súd.

18. augusta 2010 - Rada sudcov haagskeho tribunálu čiastočne prijala požiadavku Karadžiča a nariadila prerušenie procesu na dva týždne. Karadžič žiadal trojtýždňovú prestávku v procese.

16. februára 2011 - Sudcovia ICTY nariadili šesťtýždňové odročenie v súdnom procese proti Radovanovi Karadžičovi, aby si mohol preštudovať dokumenty predložené prokurátormi. Sudcovia tribunálu OSN uviedli v písomnom rozhodnutí, že odročenie je "v záujme spravodlivosti" a bude trvať od 21. marca do 5. mája 2011. Proces však bude až do prerušenia pokračovať podľa plánu.

11. júna 2012 - Radovan Karadžič požiadal ICTY, aby zamietol žalobu z vojnových zločinov voči jeho osobe.

13. augusta 2012 - Karadžič vystúpil v Haagu s požiadavkou na nové súdne konanie.

27. augusta 2012 - Tribunál ICTY zamietol Karadžičovu žiadosť o nový proces pre jeho obvinenie z genocídy. Súd odmietol jeho tvrdia, že terajší proces nie je voči nemu spravodlivý. Presne polovicu požadovaného času na obhajobu - konkrétne 300 hodín - poskytne ICTY Karadžičovi, ktorý na prezentáciu vlastnej obhajoby žiadal v auguste 600 hodín.

16. októbra 2012 - Bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič sa pred Medzinárodným trestným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) ujal sám svojej obhajoby. Povedal, že namiesto obvinenia by mal byť chválený za svoje snahy o presadenie mieru.

18. apríla 2013 - Radovan Karadžič požiadal, aby v jeho procese predvolali za svedka veliteľa jednotiek bosnianskych Srbov Ratka Mladiča. Obaja čelia pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti . Oba prípady sa však riešia v samostatných procesoch.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Osemnásťročný tibetský budhistický mních sa upálil
<< predchádzajúci článok
Polícia prekazila svadbu demonštrantov v istanbulskom parku Gezi