Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

20. marca 2016

Odevné závody kpt. Nálepku obliekali takmer 40 rokov mládež



Na archívnej snímke generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš (vpravo) v srdečnom rozhovore s pracovníčkou výstupnej technickej kontroly Máriou Trochanovou počas návštevy š. p. OZKN Prešov, uprostred riaditeľ podniku Ján Palenčár. ...



Zdieľať
Na archívnej snímke generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš (vpravo) v srdečnom rozhovore s pracovníčkou výstupnej technickej kontroly Máriou Trochanovou počas návštevy š. p. OZKN Prešov, uprostred riaditeľ podniku Ján Palenčár. 25.4.1989 Foto: TASR - Pavel Neubauer
Bratislava/Prešov 20. marca (TASR) - História jedného zo štyroch najvýznamnejších výrobcov odevnej konfekcie na Slovensku – Odevných závodov kpt. Nálepku (OZKN) v Prešove siaha do roku 1939. Vtedy začal v meste pôsobiť prvý konfekčný podnik bratov Michala a Štefana Magurovcov.


Odevný podnik "Magura" zo začiatku zamestnával do 20 krajčírov a učňov. Vyrábal konfekčné odevy všetkého druhu a zaoberal sa aj kožušníctvom. V roku 1943 už Magura zamestnávala 250 ľudí a otvorila si sieť svojich vlastných obchodov: v Prešove, Bratislave, Bardejove, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Vranove nad Topľou, Žiline, Handlovej a Nitre. Pred príchodom Červenej armády do Prešova, stihla ešte presťahovať svoju prevádzku do Zvolena a po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) do Kláštora pod Znievom.

Po skončení druhej svetovej vojny firma Magura postavila v Prešove nový závod. Začiatkom roku 1948 v nej pracovalo 475 zamestnancov. Vo februári 1948 bola Magura znárodnená a spolu s ďalšou prešovskou odevnou firmou Jána Bohňu bola pričlenená ako Odevné závody v Prešove k odevnému podniku ODEVA v Trenčíne. Ministerstvo priemyslu rozhodlo o definitívnej podobe slovenského odevného priemyslu 27. júna 1949. Vyhláškou č. 1178 zriadilo na Slovensku tri samostatné národné podniky. Z ODEVY sa vyčlenila Makyta, odevné závody Púchov a Odevné závody, národný podnik Prešov so závodmi v Bardejove (do roku 1960, potom podnik prevzali Závody 29. augusta Partizánske na výrobu obuvi) a Michalovciach.

Prešovské Odevné závody zamestnávali od začiatku okolo 1200 pracovníkov. Väčšinou išlo o nevyučené šičky - ženy a dievčatá z okolitých miest a dedín. Priemerná mzda sa pohybovala na úrovni 620 korún. Prvým riaditeľom závodu sa 1. januára 1951 stal Ján Korienok z Odevných závodov v Trenčíne (dovtedy bol v závode národný správca).

Odevné závody v Prešove sa rozvíjali rýchlym tempom. V roku 1953 k nim pribudol závod v Košiciach, v roku 1954 delimitáciou Modelový dom v Košiciach (z vtedajšieho podniku VKUS), v októbri 1957 závod vo Svidníku, v decembri 1957 v Lipanoch a nakoniec v roku 1982 závod v Humennom.

Národný podnik získal v roku 1952 titul Najlepší podnik na Slovensku. V januári 1953 vymenovali za jeho riaditeľa Alojza Kusalika, ktorého v júli 1970 vymenovali za ministra priemyslu Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Ministerstvo ľahkého priemyslu premenovalo 20. júna 1953 Odevný podnik na Odevné závody kpt. Nálepku (OZKN), národný podnik v Prešove. V tom čase sa v závode šila už aj detská vychádzková konfekcia.

V roku 1951 otvorili v Prešove Stredisko pracujúceho dorastu - odborné učilište, ktoré malo v dvojročnom učebnom odbore vychovávať pánskych krajčírov. V roku 1955 sa reorganizovalo na Závodnú učňovskú školu pri n. p. OZKN. Počas existencie odevných závodov zmenila škola ešte niekoľkokrát názov, naposledy Združená stredná škola odevná Prešov. Vedenie podniku podporovalo odborný rast svojich zamestnancov, a tak pre nich v roku 1961 zriadili aj Večernú priemyselnú školu odevnú. Zamestnanci mali možnosť diaľkovo študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (prví absolventi 1964). V roku 1980 bolo z takmer 6200 zamestnancov 85 s vysokoškolským a 542 s úplným stredoškolským vzdelaním.

OZKN dbalo aj na sociálny rast a program zamestnancov. Ešte v roku 1949 vznikla telovýchovná organizácia Odeva. O rok neskôr založili Kultúrny závodný klub, ktorý mal svoju dychovku a organizoval plesy pre zamestnancov. Od roku 1949 vychádzal aj závodný časopis Prešovský odevák, neskôr sa stal podnikovým periodikom a premenoval sa na Východoslovenský odevák. V roku 1957 sprevádzkovali Závodnú knižnicu, zriadilo sa bytové družstvo, podnik mal jasle i škôlku. V 60. rokoch 20. storočia založili podnikovú hudobnú školu, vybudovali sa rekreačné zariadenia na Sigorde, Šírave a i.

V apríli 1950 sa konala prvá módna prehliadka odevných závodov. V roku 1956 sa začalo vyrábať na export. Šilo sa do socialistických krajín (najmä do Zväzu sovietskych socialistických republík - ZSSR), ale aj do Etiópie, na Maltu, do Jordánska, Líbye, Iraku, Bahrainu, Kuwajtu, Libanonu, Libérie, Ugandy, Zambie, na Island, do Jemenu, Kanady, do Nórska, Švédska, Rakúska, Švajčiarska, Spolkovej republiky Nemecko, Juhoslávie a Spojeného kráľovstva. V 60. rokoch minulého storočia obliekali OZKN takmer 65 % československej mládeže. V 70. rokoch 20. storočia sa začali šiť pánske vychádzkové obleky. V roku 1981 bola v prešovskom závode nainštalovaná linka pre britskú značku Lee Cooper.

K 1. máju 1966 získal podnik vysoké štátne vyznamenanie Rad práce. V januári 1989 bol OZKN, národný podnik, nositeľ Radu práce premenovaný na štátny podnik (š. p.). Pracovalo v ňom viac ako 6700 zamestnancov s priemerným platom okolo 2100 Kčs.

V roku 1990 sa od OZKN osamostatnili závody v Michalovciach, Košiciach a Lipanoch. Došlo k delimitácii a zániku štátneho podniku Odevné závody kpt. Nálepku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
OZKN Prešov býval stredobodom záujmu štátnych predstaviteľov
<< predchádzajúci článok
Dnes sa oficiálne začína jar.Aká je realita? Nahradí zimu rovno leto?