OKRUŽNÁ: Starý močiar pri dedine ľudia obchádzajú na široko-ďaleko

Okružná 9. januára (TASR) – Starý záhadný močiar, ktorý sa nachádza asi kilometer od obce Okružná v okrese Prešov, ľudia obchádzajú na široko-ďaleko. Vždy hovorievali, že ani zvieratá sa v jeho okolí nechceli pásť. Na tomto mieste vraj stála kedysi pôvodná dedina.


Legenda o zániku pôvodnej obce sa odovzdáva z generácie na generáciu a príbeh zachytil aj učiteľ v školskej kronike začiatkom roku 1914. Kereštvej, ako sa pôvodne nazývala táto obec, bol osadený v peknom údolí. Ľudia vraj zbohatli, mali sa veľmi dobre, zabudli však na skromnosť a pracovitosť.

"Hovorí sa, že od rozkoše nevedeli čo robiť. Jedli zlatými lyžičkami zo zlatých tanierov, nebrali vážne autority ani Pána Boha. Začali sa zabávať v kostole a na Veľký piatok si tam urobili bál. Božské mocnosti však urobili to, čo asi nikto z nich nečakal a celý Kereštvej sa prepadol," pripomenul legendu starosta obce Vladimír Magač.

Dodal, že na tomto mieste je dnes veľký močiar, kde nič nerastie. Ľudia sem zavše zájdu a hľadajú pozostatky starej dediny, ale nič vraj po nej nezostalo. Starí ľudia hovorievali, že keď sem chodili, prikladali ucho k zemi a tvrdili, že bolo počuť zvony z prepadnutého chrámu.



Aj keď ide len o starú legendu, starosta si myslí, že trošku pravdy na tom môže byť. Samozrejme, že ľudia si už príčinu tejto katastrofy domysleli, ale to, že sa mohli domy prepadnúť alebo stratiť, nemusí byť až také nemožné. Slanské vrchy sú totiž sopečného pôvodu a nie je vylúčené, že tu vznikla nejaká jaskyňa, ktorá sa prepadla a okrem toho tu v minulosti mohli byť aj zosuvy pôdy.

Podľa historických záznamov pochádza prvá písomná zmienka o tejto obci z roku 1359 a patrila k panstvu majiteľov hradu Šebeš. Ľudia sa tu zaoberali väčšinou poľnohospodárstvom a prácou v lese, venovali sa však aj povozníctvu a vraj zbierali slimáky pre panské dvory.

Pôvodný názov dediny bol Keuresfeu, neskôr v roku 1773 sa spomína ako Kerestowej. Následne v roku 1927 ako Kereštvej a tento názov si zachovala až do roku 1948, kedy bola premenovaná na Okružnú.
 

Na pôjde školy objavili triednu knihu z čias monarchie

Na pôjde starej školy v obci Okružná, okres Prešov, objavili počas rekonštrukcie vzácny dokument. Najskôr si mysleli, že ide o matričné záznamy, ale po preskúmaní zistili, že je to stará triedna kniha ešte z roku 1901.
  Budova starej školy tu stojí viac ako 100 rokov. Bola vlastníctvom gréckokatolíckej cirkvi. Tá sa s obcou dohodla, že jej budovu prevedie do vlastníctva s podmienkou, že tu zostane zachovaná škola. Pred tromi rokmi sa teda obec rozhodla, že budovu opraví a zateplí. V tom čase z pôjdu už robotníci vyhadzovali staré veci, keď si pracovníčka obecného úradu Ľudmila Pelecháčová všimla starší dokument. Je písaný v maďarčine, má titulnú stranu a ďalšie záznamové listy, ktoré sú síce poškodené, ale dajú sa čítať. Išlo o oficiálnu knihu, pretože tabuľky na vpisovanie údajov sú v nej predtlačené. Keď sa do nich začítala, našla tu záznamy o školskej dochádzky svojho starého otca i babky.

„Je tu zapísané meno dieťaťa a meno jeho otca. Podľa toho sa dalo definovať o koho išlo, lebo veľa mien bolo rovnakých. Sú tu údaje o dochádzke a štatistiky. Napríklad, že toto dieťa bolo za celý rok v škole len 30 dní. Všetko je potvrdené pečiatkou učiteľa z roku 1901,“ hovorí pracovníčka obecného úradu.

Bohatú novodobú históriu dediny z prvej polovice 20. storočia mapuje aj tamojšia školská kronika. Vďaka učiteľovi Jurajovi Juričovi, ktorý tu pôsobil, sa dnes ľudia dozvedajú viac o živote svojich prastarých rodičov. Kronika totiž nezachytáva len aktivity vtedajších žiakov, ale aj dianie v celej dedine.

„Učiteľ vtedy napísal do kroniky, v jednom z prvých zápisov, že dokumenty o existencii gréckokatolíckej školy v Okružnej hovoria minimálne o jej 100-ročnej existencii. Takže naša škola tu musela byť minimálne v roku 1814,“ hovorí Pelecháčová.

V kronike sa spomínajú aj časy, keď škola fungovala len v zimnom období, pretože od jari do jesene museli deti pomáhať rodičom na hospodárstve. Zo zápisov sa dozvedáme, že v spomínanom období učili deti gréckokatolícki kňazi.

„Vyučovanie sa konalo v ruskom jazyku. Neskoršie, keď si rodičia prisvojili šarišsko-slovenskú reč, vyučovanie sa konalo v tomto jazyku. Potom štátne orgány nariadili vyučovanie v maďarčine, a to sa dialo až do roku 1918,“ hovorí záznam učiteľa Juriča v spomínanej kronike.

Zo zápisov sa dozvedáme, ako tu hrali deti divadlo, kde chodili na výlety, ale aj to, čo sa dialo v obci. Spomínajú sa napríklad inšpekčné návštevy, ktoré kontrolovali a analyzovali dochádzku, počty detí a úroveň vyučovania. Z jedného zápisu čítame, že inšpektor napríklad nariadil učiteľovi, aby písal kroniku krajšie.

Kedysi medzi svetovými vojnami do tejto školy chodilo vraj aj 80 detí. Teraz majú 19 žiakov, ktorí navštevujú ročníky od prvého po štvrtý. Napriek tomu, že udržať školu stojí veľa úsilia, vedenie obce nikdy neuvažovalo o jej zrušení. Veria, že detí bude pribúdať. Veď aj oficiálne štatistiky hovoria o tom, že sa tu rodí stále viac detí a dedina sa omladzuje.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR