„Na zlato potrebujeme mať aj povestné šťastie. V Záhrebe nášmu kvartetu chýbalo,“ povedal po návrate z ME prezident slovenských kanoistov Jaroslav Ostrčil.
Hoci môžeme potajomky smútiť za zlatom, obe strieborné medaily vylovené z Jaruna majú vysokú hodnotu. Ale na päťstovke (Vlčeka a Richarda Riszdorfera nahradili Juraj Tarr a Andrej Wiebauer) nebolo všetko s kostolným poriadkom. „Bielorusi evidentne uliali štart. Ten kúsok, čo získali na štarte, nám v závere chýbal. Vieme o tom, ale nič sa už nezmení,“ nedalo „Ricimu“ Riszorferovi, hoci v lodi tentoraz nesedel. Richard Riszdorfer i Vlček už poznajú chuť víťazstva nad Bielorusmi. „Pokiaľ sme sedeli v lodi, nikdy sme s nimi neprehrali,“ vravel Vlček. Stálo teda za to „vymeniť“ zlato na päťstovke za šieste miesto kádvojky? Kanoisti sa nikdy bezhlavo neženú za medailou. Zmapovať si dopredu situáciu v olympijskej disciplíne je pre nich dôležitejšie. R. Riszdorfer s Vlčekom šiestym miestom potvrdili, že by K2 na 500 m nemala v olympijskej nominácii chýbať. (pad)