Opozícia napadne novelu o neziskovkách na ÚS SR

Budova Ústavného súdu SR v Košiciach

Ilustračné foto SITA/Ivan Fleischer
BRATISLAVA 16. marca (WEBNOVINY) – Skupina 43 opozičných poslancov napadne v najbližších dňoch na Ústavnom súde SR novelu zákona o neziskových organizáciách. Dnes o tom informoval na tlačovej besede jeden z predkladateľov návrhu Gábor Gál zo strany Most- Híd. Štát môže podľa novely od februára menovať nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady vrátane predsedu neziskovej organizácie, ktorej je zriaďovateľom alebo spoluzakladateľom a v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva, ak do nej pri založení vloží viac ako polovicu všetkých vkladov. Pod návrh sa podpísali poslanci SDKÚ-DS, KDH, KDS a Most-Híd. Ako jediní z opozície návrh podania nepodporili poslanci SMK. Podľa Gála poslanci SMK sa totiž nikdy nezúčastnili na rokovaniach o novele.

Návrh podania pripravil ústavný právnik Radoslav Procházka. Podľa neho novela je v rozpore s Ústavou SR, ktorá zaručuje ochranu vlastníctva a tiež prísne stráži hranice medzi štátom a neštátnou sférou. Procházka upozornil, že štát nevyužil nástroje, ktoré má k dispozícii, ale vstupuje do neziskových organizácií úpravou zákona. Novela tiež podľa neho porušuje základný princíp, ktorým je rovnosť foriem vlastníctva. „Jedna skupina je zvýhodňovaná pri nakladaní s majetkom,“ uviedol Procházka a dodal, že novela je retroaktívna, pretože zasahuje do už založených vzťahov.

Podľa Gála zámerom novely je zoštátniť majetok neziskových organizácií. Upozornil, že neziskové organizácie majú pozitívny hospodársky výsledok. Väčšinu členov správnych rád neziskových organizácií už menovala vláda Roberta Fica. Ide však o ľudí, ktorí sú podľa Gála v konflikte záujmov, pretože sú to podnikatelia v zdravotníctve, súkromní lekári, či lekárnici. „Koho záujmy budú obhajovať? Štát nominoval ľudí z lobistických skupín. Lobistickým skupinám sa podarilo ovládnuť majetky neziskových organizácií a vyťažiť z toho,“ vyhlásil Gál. Podľa neho cieľom novely bolo, aby sa niektorí vedeli nabaliť. Zároveň dodal, že by nemal nič proti tomu, ak by štát do správnej rady neziskoviek nominoval ľudí z ministerstva zdravotníctva alebo z fakultných nemocníc.

Gál tiež upozornil, že novelu pôvodne pripravil rezort zdravotníctva. Tento návrh však neprešiel legislatívnym procesom pre nesúhlas ministerstva spravodlivosti, ktoré upozorňovalo na jeho protiústavnosť. Novelu napokon v parlamente pretlačili koaliční poslanci.

Návrh podania na ústavný súd prezentoval na pôde strany Most-Híd spolu s Gálom Radoslav Procházka, ktorý kandiduje do júnových parlamentných volieb za KDH. O tejto svojej aktivite KDH neinformoval. Zdôraznil však, že pod návrhom sú podpísaní aj poslanci KDH a za posledné tri roky pripravil pre opozíciu osem podaní na ústavný súd. „Procházkovi vo voľbách fandíme. Dúfam, že naše strany majú blízko k sebe,“ povedal v tejto súvislosti Gál.

Štát môže od februára menovať nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady vrátane predsedu neziskovej organizácie, ktorej je zriaďovateľom alebo spoluzakladateľom a v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva, ak do nej pri založení vloží viac ako polovicu všetkých vkladov. Vyplýva to z novely zákona o neziskových organizáciách ako aj zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti , ktorú v decembri schválil parlament.

Ostatní zakladatelia vymenúvajú na základe vzájomnej dohody zostávajúci počet členov správnej rady. Ak sa ostatní zakladatelia na menovaní zostávajúcich členov správnej rady nedohodnú, vymenuje zostávajúcich členov správnej rady ministerstvo zdravotníctva z kandidátov navrhnutých ostatnými zakladateľmi. Predkladatelia tvrdili, že norma má zabezpečiť, aby správna rada, ktorú považujú za jeden z najdôležitejších orgánov neziskovky v zdravotníctve, mala zloženie zodpovedajúce pomeru majetku štátu vloženého do takejto organizácie.

Zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby platí od roku 1997. O päť rokov neskôr sa v ňom posilnil majetkový status. Nezisková organizácia podľa neho je právnická osoba, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech jej zakladateľov, členov orgánov, ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. V súčasnosti je 23 takýchto organizácií.

SITA