Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

06. júna 2007

Optimistka s vráskami - Mária Kráľovičová



Herečka a recitátorka Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 na Záhorí v obci Čáry. V rokoch 1947 až 1950 študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, odbor herectvo. Najprv sa ...



Zdieľať

BRATISLAVA 6. júna (WEBNOVINY) - Herečka a recitátorka Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 na Záhorí v obci Čáry. V rokoch 1947 až 1950 študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, odbor herectvo. Najprv sa zamestnala v Komornom divadle v Martine kde pôsobila dva roky. Od roku 1948 pôsobí v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Herectvu sa venuje od svojich osemnástich rokov. Mária Kráľovičová pracovala v Zväze slovenských dramatických umení a bola funkcionárkou ústredného výboru Slovenského zväzu žien. Uznávaná herečka je od roku 1967 držiteľkou titulu zaslúžilá umelkyňa a od roku 1979 aj titulu národná umelkyňa.

Do siene slávy ju za celoživotné zásluhy v oblasti televíznej tvorby uviedli v roku 2006. "Potešilo ma to a som rada, že ešte stále hrám v divadle, občas sa objavím v televízii a že ma ľudia na ulici stále spoznávajú. Zvyčajne si hovorievam: Hrám, teda ešte som!," odpovedala herečka na otázku redaktorky Eurotelevízie, čo pre ňu táto pocta znamená.

S manželom, novinárom Miroslavom Procházkom sa zoznámila na plese, na ktorý prišla v požičanom kostýme Sládkovičovej Maríny. Tú vtedy aktuálne stvárňovala, a ctiteľovi tvrdila, že je robotníčka z cvernovky, čomu nebolo ťažké uveriť, keďže išlo o ples na ktorom sa stretávali umelci a robotníci. "Procházka mal čo robiť, aby si jej srdce získal. Sama priznala, že mu dlho odolávala a neprišla dokonca ani na prvé rande, na ktoré ju pozval. Po tom, ako sa dozvedela, že je ženatý, sa s ním na štyri dni aj rozišla. No odvtedy už boli stále spolu...," píše sa na internetovom portáli bleskovky.sk. "Bol odo mňa o šesť rokov starší, naučil ma nebáť sa, byť sebavedomou, povedať svoje myšlienky nahlas, presne ich formulovať. On mal totiž inú štartovaciu plochu ako ja. Kým my sme sa doma rozprávali po záhorácky, on po nemecky a po francúzsky. Hoci sme boli každý z inej maštale, vyšlo nám to," povedala pre časopis Eurotelevízia. Z ich manželstva sa narodili dve deti - syn Miroslav, ktorý vyštudoval réžiu a kunsthistóriu a dcéra Janka, ktorá vyštudovala na filozofickej fakulte jazyky. Miroslav Procházka zomrel vo veku 86 rokov v októbri 2005. Vo filme debutovala Mária Kráľovičová v dráme Priehrada Paľa Bielika z roku 1950. Následne sa objavila v krimifilme Muž, ktorý sa nevrátil (1959). V 60. rokoch vznikli snímky Skalní v ofsajde (1960), Výlet po Dunaji (1962) a Ivanov (1963). Výzvou pre ňu boli aj 70. roky, keď ju diváci videli v televíznych filmoch Divá kačka (1972), Buddenbrookovci (1974), Leto v Nohante či Čudný človek (oba 1975), ale aj v seriáli Americká tragédia (1976). O dva roky neskôr k tomu pridala filmy Strýčkov sen a Inkognito. Vo veľkolepom obsadení sa predstavila aj vo filme Jozefa Budského Višňový sad z roku 1979. V ďalšom desaťročí na seba upozornila snímkou Miško Drotár a naozajstná princezná a Faidra (oba 1980). Do pamäte sa vryli aj televízne filmy Prípad Evy Burdovej (1981), Krkavci (1982), Lev Tolstoj (1984) či Barón (1988). Po zmene režimu sa dostávala na televízne obrazovky iba sporadicky, príležitostí presadiť sa v tejto sfére herectva však je odvtedy tiež pomerne menej. Napriek tomu, v roku 1993 hrala vo filme Františka Chmiela Prvá noc pri mŕtvej, neskôr v rodinnom filme Amálka, ja sa zbláznim! (1999), televíznom seriáli Rodinné tajomstvá (2005) a naposledy v dráme Ľubomíra Vajdičku Veľké šťastie (2006).

Hoci odvtedy už uplynulo viac ako polstoročie, Mária Kráľovičová sa môže hrdiť tým, že sa v roku 1956 stala prvou slovenskou televíznou herečkou. Tak sa začala tradícia bratislavských televíznych pondelkov. "Prvá inscenácia sa volala Dovidenia, Lucien a mala len dvoch hercov - Ela Romančíka a mňa. Skúšalo sa asi mesiac a inscenáciu sme odohrali v školskej telocvični na Zochovej ulici, pretože žiadne štúdiá vtedy neboli. Na pľaci stáli tri kamery a my sme si museli zapamätať, do ktorej sa kedy a ako treba pozerať. Bolo to oveľa ťažšie ako dnes. Ak sme niečo pokazili, nič sa s tým už nedalo robiť - my sme hrali a televízia to rovno vysielala. Nezostal žiadny záznam, ktorý sa odloží do archívu. Na pamiatku máme len pár fotografií," napísal internetový portál lesk.zoznam.sk.

Ako divadelná herečka si pamätá obdobie keď sa hralo v historickej budove ako aj čas odohraný od roku 1955 v Divadle P. O. Hviezdoslava a najnovšie sa teší z možnosti účinkovať na doskách nového Národného divadla. Práve v ňom stvárňuje v sezóne 2006 - 2007 viacero úloh. Hrá napríklad v hrách Chrobák v hlave, Ignorant a šialenec, Katarína, S mamou, Veľké šťastie a Ženský zákon. "Zamilovala som sa do divadla a čo si viac môžem priať? Herectvom ľuďom dávam do života silu, radosť, nastavujem im zrkadlo... A oni mi to vracajú. Keď počujem na konci hry aplauz, viem, že moja práca má zmysel," povedala o svojom vzťahu k herectvu a divadlu pre lesk.zoznam.sk. "Boli to úžasné časy, všetci sme držali spolu a drukovali si s celým štábom. Každú premiéru sme spoločne oslávili. Vtedy to bolo o práci a o radosti, dnes je to o sledovanosti," dodala pri porovnaní možností hercov v minulosti a súčasnosti.

V týchto dňoch oslavuje významné životné jubileum a hoci by sa podľa rodného listu zdalo, že je z nej starenka, ona sa cíti aj vyzerá oveľa mladšie. "Tým, že som zdravá, sa cítim veľmi mladá,...Keď sa však pozriem do zrkadla a vidím tie svoje vrásky... Čas rýchlo preletel. Duša je síce mladá, ale obal zostarol. S tým sa už nič nedá robiť. Som však večný optimista, a tak to aj beriem. Život je krásny, ale veľmi krátky. Mám ho rada a tiež ľudí, dotyky aj bozky," prezradila Kráľovičová.

SITA


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Popoluška československej kinematografie - Libuše Šafránková
<< predchádzajúci článok
Polícia zatkla dánskeho umelca na Mont Blancu