P. Frešo vyzýva vládu na postoj k riziku pozastavenia eurofondov

Bratislava 10. apríla (TASR) - Vláda a špeciálne Ministerstvo financií (MF) SR by sa malo vyjadriť k riziku, že bude na Slovensku pozastavené preplácanie eurofondov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.


"Nie je dôvod na paniku, ale je férové rozprávať o tom, čo by sa mohlo stať. Problém nemá jednoduché riešenie. Nie je to bežné, ale stane sa to. A treba k tomu racionálne pristúpiť," povedal na dnešnom brífingu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý bol venovaný téme eurofondov, jeho predseda Pavol Frešo (SDKÚ-DS).

Čerpanie eurofondov u nás priebežne kontrolujú audítori rezortu financií. Aktuálne ich prácu na troch operačných programoch (OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Výskum a vývoj a OP Informatizácia spoločnosti) preverili audítori Európskej komisie a konštatovali viaceré nedostatky, ktoré podľa nich slovenské audity nezachytili.

"Našli tri oblasti, kde spochybňujú, že naši audítori neodhalili problémy," uviedol Frešo. Prvý problém sa podľa neho týkal nadhodnocovania cien, druhý chýb vo verejnom obstarávaní a tretí samotného výberového procesu. "Je to pomerne vážny nález. V iných krajinách sa stalo, že došlo k pozastaveniu čerpania eurofondov," povedal Frešo s tým, že čerpanie bolo na niekoľko mesiacov pozastavené aj v Rakúsku a Česku.

Na toto riziko by sa podľa neho mala pripraviť aj Slovenská republika, keďže pozastavené eurofondy by znamenali, že si samosprávne kraje, ale aj mestá a obce budú musieť nejaký čas financovať rozbehnuté projekty z vlastných zdrojov.

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) ešte v stredu (9.4.) po rokovaní vlády uviedol, že jeho rezort si nie je vedomý nijakého pochybenia alebo porušenia metodiky pri kontrole čerpania eurofondov. "Ja som čítal nejakú správu, ktorá bola sčasti založená na takom "jedna pani povedala". Príčiny, ktoré tam boli uvedené, absolútne popieram, to je nezmysel," zdôraznil Kažimír. Dodal, že s pozastavením programu, prijatím akčného plánu a jeho následným odblokovaním sa stretáva pravidelne každá vláda a ide o normálny proces.

"V uplynulom programovom období sa vyčerpalo 53 percent dostupných zdrojov, zvyšok by sa mal dočerpať do roku 2016. Väčšina z tejto sumy je už zakontrahovaná," povedal na margo projektov v BSK ekonomický poradca Pavla Freša Ján Marušinec. V rámci OP Bratislavský kraj je suma, ktorá by sa mala vyčerpať do roku 2016, približne 50 miliónov eur a týka sa 133 projektov. Dotklo by sa to regenerácie sídiel, denných stacionárov pre dôchodcov, cyklotrás a náučných chodníkov, Bratislavskej integrovanej dopravy, materských a základných škôl.

"Na území BSK sa zo všetkých operačných programov má dočerpať ešte približne 740 miliónov eur. Medzi nimi je aj projekt rekonštrukcie Starého mosta v sume 75 miliónov eur z OP Doprava," upozornil riaditeľ odboru komunikácie a propagácie BSK Peter Húska.

Frešo dodal, že úroveň auditu na rezorte financií považuje za "pomerne dobrú" a s niektorými zisteniami kontroly z EK sa úplne nestotožňuje. V tejto situácii podľa neho nie je dôvod na paniku, ale ani na bagatelizovanie problému. "Chceme, aby sa MF, resp. vláda jasne vyjadrili k tomu, z čoho sa zafinancujú projekty, ak by sa peniaze stopli. Ak sa hovorí o nejakých konkrétnych projektoch, treba ich pomenovať, aby sa nehovorilo paušálne," uzavrel Frešo.

Zásadným bezpečnostným rizikom je energetická závislosť od jedného štátu

Energetická bezpečnosť sa v súvislosti s napätou situáciou na Ukrajine stáva podľa SDKÚ-DS opäť jednou z hlavných tém. Strana preto v prípade problémov s Ruskom plne podporuje prípadnú pomoc Kyjevu prostredníctvom reverzného toku plynu.

Ako dodal predseda Pavol Frešo a podpredseda Ivan Štefanec, udalosti posledných týždňov tiež ukazujú na zásadné bezpečnostné riziko, a to je energetická závislosť len od jedného štátu.

Myslia si preto, že by vláda mala urobiť zásadnejšie kroky v diverzifikácii zdrojov ropy a zemného plynu ako urobila za posledných šesť rokov. "Mala by konať v prospech záujmov ľudí a nie prehadzovať zodpovednosť na rokovania EÚ, Ruska, Ukrajiny a Slovenska. O dva roky bude predkladať odpočet z vládnutia a budeme sa jej pýtať, čo v tomto urobila. Vďaka vstupu Slovenska do EÚ a NATO pred 10 rokmi dnes už nie sme tak ohrození ako v minulosti, ale treba urobiť ešte viac," vyzvali vedúci predstavitelia SDKÚ-DS.

Rovnako pri riešení reverzného toku plynu na Ukrajinu požadujú viac sebavedomia a presadzovania hodnotovej zahraničnej politiky. Ako upozornili, bezprostredný sused SR sa pod tlakom Ruska po anexii Krymu dostáva pod ekonomický tlak. "Preto treba Ukrajine pomôcť, navyše, ak máme na to kapacity. Rovnako ako by sme pomoc očakávali my, keby sme sa ocitli v podobnej situácii," upozornili.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR