Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

18. marca 2014

P. Paška otvoril 33. schôdzu NRSR, témou sú justícia a zmeny Ústavy



Na snímke predseda NR SR Pavol Paška.



Zdieľať
Na snímke predseda NR SR Pavol Paška. Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 18. marca (TASR) - Predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD) dnes otvoril rokovanie 33. schôdze parlamentu. Programu budú dominovať návrhy na zmenu pravidiel v justícií a šesť návrhov na zmenu či doplnenie Ústavy SR.


Prvým bodom rokovania je návrh na prijatie vyhlásenia k Ukrajine. V ňom sa píše, že NR SR podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, vyjadruje solidaritu s ľudom a tamojšou vládou a odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie. NR SR má tiež odporučiť v súlade so závermi Európskej rady, aby ukrajinské orgány prostredníctvom všeobecného procesu pokračovali vo svojom úsilí zabezpečiť slobodné a spravodlivé prezidentské a parlamentné voľby, oceniť zdržanlivý postoj a úsilie ukrajinskej vlády o stabilizáciu situácie a podporiť vyslanie medzinárodnej pozorovateľskej misie na Krym a východnú Ukrajinu. Parlament by sa mal zároveň vyjadriť, že neuznáva referendum o pričlenení Krymu k Ruskej federácii, pretože sa uskutočnilo v rozpore s Ústavou Ukrajiny.

Na zmenu najvyššieho zákona štátu je potrebných aspoň 90 hlasov, teda spojenie Smeru-SD a opozície. Takáto dohoda je predbežne len na jednom návrhu, ktorý predložili Paška a Pavol Hrušovský (KDH) s cieľom vykonať zmeny v justícii a zadefinovať manželstvo ako zväzok muža a ženy v ústave.

Práve dohoda Smeru-SD a KDH vzbudila vlnu nevôle v radoch ostatných opozičných strán. Či však zmeny prejdú, je stále otázne. Smer-SD chce totiž do ústavy dostať aj nejakú formu preverenia všetkých 1400 sudcov. Pôvodne sa hovorilo o previerkach Národného bezpečnostného úradu, čo KDH odmietlo. V návrhu nateraz takáto zmena nie je, ak sa tam ale nedostane v druhom čítaní, Smer-SD novelu Ústavy SR ako celok nepodporí.

V rámci 87-bodového programu opäť dominujú poslanecké návrhy zákonov. Najviac z nich sa týka zmien v justícii. Šancu uspieť má najmä iniciatíva Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa (všetci Smer-SD). Štvorica poslancov chce novelou zákona o sudcoch a prísediacich sprísniť pravidlá pre sudcov tak, aby bola ich práca efektívnejšia, aby sa zamedzilo súdnym prieťahom, a aby sudcovia, ktorí pochybili, neunikali spravodlivosti. Novela rieši okrem iného spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR a postavenie jej šéfa v súvislosti s oddelením tejto funkcie od postu predsedu Najvyššieho súdu SR. Právna norma sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti. Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom rady dať návrh na odvolanie šéfa Súdnej rady.

Lucia Žitňanská (nezaradená) chce zase oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Túto zmenu už obsahuje dohoda Smeru-SD a KDH, Žitňanská ju však predložila skôr. Podobne je to aj s návrhom Daniela Lipšica (nezaradený), ktorý zavádza bezpečnostné previerky pre všetkých nových sudcov. S rovnakou iniciatívou prišiel už v roku 2007, vtedy to Smer-SD odmietol.

Na programe schôdze je aj voľba šiestich kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých si prezident SR Ivan Gašparovič vyberie troch ústavných sudcov. O priazeň poslancov sa uchádza 13 kandidátov. Dôvodom voľby je skutočnosť, že trom sudcom - Jánovi Lubymu, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Auxtovi - končí funkčné obdobie 14. júla tohto roku. Ich nasledovníci budú zvolení na 12-ročné funkčné obdobie.

Zmeny v justícii a ochranu manželstva prerokujú pred 2. kolom volieb

Spoločný návrh na zmenu Ústavy SR z dielne Smeru-SD a KDH sa nepresunie na termín po druhom kole prezidentských volieb. O presunutie dnes žiadali opoziční poslanci z dôvodu, že návrh je očividnou kampaňou Roberta Fica (Smer-SD) a parlament by sa na nej nemal podieľať.

"Ešte 18. februára ste sľúbili, že ten návrh dáte na koniec marcovej schôdze alebo až po skončení volieb. Prosím vás, aby ste slovo dodržali," odkázal predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi (Smer-SD) Miroslav Kadúc (OĽaNO). Paška mu odkázal, že všetky návrhy, o ktorých parlament rokuje, sú politické.

Ján Mičovský (OĽaNO) chcel uznesením požiadať prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby svoju správu o stave republiky predniesol najneskôr do 28. marca, teda ešte pred druhým kolom prezidentských volieb. "Bolo by to vhodné, aby občania poznali stav republiky a vedeli zvážiť všetky argumenty," myslí si. Jeho návrh neprešiel, Paška Mičovského upozornil, že parlament nemôže prezidenta zaväzovať.

Igor Hraško (OĽaNO) zase neúspešne žiadal, aby minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) musel predložiť správu o aktuálnom stave centier voľného času. Podobne ani Alojzovi Hlinovi (nezaradený) neprešla požiadavka, aby minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) predložil správu o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Firma Schaeffler má za miliónovú daňovú úľavu vytvoriť 53 miest
<< predchádzajúci článok
Fabius: Rusko je totálne izolované, v OSN sa k nemu nepridala ani Čína