Parlament - ako dospieť k voľbám

  Ak sa najneskôr do stredy nenájde 76 poslancov ochotných rokovať, nastúpi scenár, ktorý avizovali na ostatnej Koaličnej rade SMK a KDH - teda predloženie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia súčasného parlamentu a hľadanie dohody v NR SR o termíne konania týchto volieb. Precedens možno nájsť v roku 1994 - v marci toho roku sa od vládnych strán HZDS a SNS odštiepili skupiny poslancov. Kabinet tým prišiel o väčšinu a NR SR vyslovila vláde nedôveru. Vznikla vláda Jozefa Moravčíka, pričom SDĽ podmieňovala svoju účasť v nej predčasnými voľbami. Po niekoľkých mesiacoch sa NR SR zhodla na tom, že voľby sa uskutočnia koncom septembra. Za tento termín hlasovalo aj HZDS, ktoré dlhodobo presadzuje, aby sa ústavným zákonom čas volieb stanovil na pôvodný jún.
Druhou možnosťou, ako dospieť k predčasným voľbám, je „rozpustenie“ NR SR. K tomu môže prikročiť prezident, ak je parlament tri mesiace neschopný uznášať sa. S takouto udalosťou nemá SR zatiaľ žiadnu skúsenosť.

Čo sa môže stať
Voľby do NR SR vyhlasuje predseda parlamentu najmenej 110 dní pred termínom ich konania. Ak by k dohode došlo v krátkom čase a parlament by urýchlene schválil príslušný ústavný zákon, voľby by sa mohli uskutočniť už v polovici januára 2006. Tento termím spomínal pôvodne líder SMK Béla Bugár. Pretože ĽS-HZDS striktne trvá na júnovom termíne a SDKÚ ani nezávislí poslanci nemajú záujem o skrátenie volebného obdobia, dohoda na takomto postupe nie je príliš pravdepodobná. Pripustil to aj Bugár, keď ako reálny termín spomenul marec prípadne apríl 2006.
K tomuto dátumu sa môže dospieť v prípade predlžovania krízy až do rozpustenia NR SR prezidentom. Ivan Gašparovič by mohol parlament rozpustiť najskôr koncom decembra a voľby by sa konali v polovici apríla.
 
Alena Gottweisová