Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

27. decembra 2011

Pavlovi Hrušovskému prekáža kvalita zrýchleného konania



Parlament by mal zvážiť sprísnenie podmienok pre schvaľovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, myslí si predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Hrušovský (KDH). "Často sa ...



Zdieľať
pavol hrusovsky BRATISLAVA 27. decembra (WEBNOVINY) - Parlament by mal zvážiť sprísnenie podmienok pre schvaľovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, myslí si predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Hrušovský (KDH).


"Často sa využíva, niekedy aj vtedy, keď neexistujú zákonné dôvody, vždy sa ale nájde nejaký, ktorý potom väčšina presadí," povedal v rozhovore pre agentúru SITA. Hrušovskému viac ako rýchlosť skráteného konania prekáža výsledok v podobe často nekvalitného zákona. Čas skráteného rokovania by sa preto podľa Hrušovského mal predĺžiť tak, aby bol priestor na seriózne rokovanie.

Hoci zákony prichádzajúce do parlamentu nie sú vždy kvalitne pripravené, podľa Hrušovského nesie zodpovednosť za ich konečnú podobu predovšetkým snemovňa. "Vinník, nemôžem sa vyhovárať, musí byť vždy ten, kto o osude zákona rozhodne. Nie ten, ktorý ten zákon predloží, ale parlament, ktorý ho schváli," poznamenal.

Zákon umožňuje skrátené legislatívne konanie v prípade hrozby vážnych hospodárskych škôd alebo ohrozenia základných ľudských práv a slobôd. Skrátené konanie o zmrazení poslaneckých platov, ktorým sa ušetrí niekoľko miliónov eur, považuje Hrušovský za oprávnené. "V čase krízy, ktorá si vyžaduje šetrenie nielen každého milióna, ale každého centu," podčiarkol. Podotkol tiež, že podľa nálezu Ústavného súdu SR nie sú procesné pochybenia pri prijímaní zákona dôvodom na neplatnosť zákona.


Striktné dodržiavanie rokovacieho poriadku

Hrušovský pripomína, že názor, či boli naplnené pravidlá pre skrátené konanie, je subjektívny. "Môžeme sa vždy sporiť, ale niekedy nevyhovieť je väčšie zlo ako ísť na hranicu zákona, ktorý takéto rozhodnutie umožňuje," vyhlásil a dodal, že je za to, aby sa rokovací poriadok striktne dodržiaval, pretože "je jediné, čo poslancov vedie pri rokovaní k nejakému poriadku, k rešpektovaniu pravidiel."

Legislatívny proces, vrátane pravidiel pre skrátené konanie, upravuje predovšetkým zákon o rokovacom poriadku parlamentu. Čas, ktorý je potrebný na prijatie zákona, predlžujú predovšetkým zákonné lehoty, napríklad zákon musí byť do parlamentu predložený najmenej 15 dní pred schôdzou a medzi prvým a druhým čítaním musí uplynúť najmenej 30 dní.

Pri skrátenom legislatívnom konaní sa lehoty neuplatňujú a zákon môže byť predložený aj prijatý v ten istý deň. Stalo sa to napríklad pri novele ústavy, ktorou politici reagovali na vyslovenie nedôvery vláde Ivety Radičovej. Skrátené konanie môže navrhnúť jedine vláda a vyžaduje si následný súhlas parlamentného pléna.

V aktuálnom volebnom období parlament odobril skrátené konanie v 23 prípadoch, z toho šesťkrát na poslednej tohtoročnej riadnej schôdzi, čo súviselo s prijímaním štátneho rozpočtu či štrajkom lekárov. V zrýchlenom režime bolo v októbri schválené skrátenie volebného obdobia parlamentu. V rekordnom čase, za jediný deň, bola 21. októbra navrhnutá aj prijatá novela Ústavy SR, ktorou sa rozšírili právomoci prezidenta v prípade, že parlament nevysloví dôveru vláde.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Meteorológovia varujú pred poľadovicou
<< predchádzajúci článok
Grécky maloobchod zažil najhoršie Vianoce za celé desaťročia