Podľa rezortu zdravotníctva budú treba vyššie platby štátu

BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) - Ministerstvo zdravotníctva (MZ) považuje za potrebné predĺžiť päťpercentnú sadzbu na poistné za poistencov štátu do konca roku 2007. Uvádza sa to v informácii o programe racionalizácie hospodárenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR v roku 2007, ktorú do vlády predložil minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Medzi opatreniami, ktoré budú musieť prijať vláda a parlament, je aj umožniť odpredaj majetku štátu v správe zdravotníckych zariadení a optimalizácia siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom reprofilizácie lôžkových zariadení na typ poskytovania sociálnej starostlivosti.

MZ tiež navrhuje uplatniť také nástroje, ktoré by umožnili oddlženie zdravotníckych zariadení bez negatívneho vplyvu na deficit štátneho rozpočtu. Bližšie ich však nekonkretizuje. Ďalším opatrením by malo byť prijatie takých legislatívnych nástrojov, ktoré by umožnili zmeniť systém zdravotného poistenia bez možnosti odlevu finančných prostriedkov mimo zdravotníckeho systému. Ministerstvo už navrhlo, v záujme zabrániť odlevu finančných prostriedkov zo zdravotníctva, zakázať zisk zdravotným poisťovniam.

Zadlženosť zdravotníctva podľa MZ dosiahla ku koncu marca 5,36 mld. Sk. Najväčšou mierou sa na dlhu podieľali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ, ktorých zadlženosť dosiahla 5,252 mld. Sk. Ako dôvod negatívneho vývoja ich zadlženosti MZ uvádza, že ide o koncové zdravotnícke zariadenia poskytujúce ústavnú zdravotnú starostlivosť s finančne náročnými výkonmi, ktoré nie sú v plnom rozsahu hradené zo zdravotného poistenia. "Prioritou predchádzajúceho vedenia bolo odštátnenie všetkých lukratívnych činností zo štátnych zdravotníckych zariadení. Najskôr boli cenovo dobre nastavené a potom odštátnené, pričom zdravotníckym zariadeniam ostávali len stratové, resp. "málo výnosné" medicínske odbory," píše vo svojej informácii MZ.

Ďalším dôvodom negatívneho vývoja je podľa ministerstva fakt, že objekty, v ktorých pôsobia zdravotnícke zariadenia, sú zastarané, technologicky nevyhovujúce a v mnohých prípadoch v havarijnom stave. Vo väčšine zdravotníckych zariadení ide o dispozičné riešenia formou pavilónových objektov, ktoré sú takmer 50-ročné a v predchádzajúcom období sa do nich neinvestovalo. Ich energetické a tepelné hospodárstvo je preto neefektívne.

Problémom pre zdravotnícke zariadenia sa stali aj exekúcie. "Stav je natoľko kritický, že v nedávnej minulosti jedna z fakultných nemocníc dočasne poskytovala len akútnu lekársku starostlivosť," pripomína MZ. Ďalšou záťažou sú rozostavané objekty, na ktorých dokončenie nie sú peniaze. Kapitola MZ má však v tohtoročnom rozpočte na kapitálové výdavky iba 198 mil. Sk, pričom požiadavky na riešenie kritického stavu sú na úrovni 5 mld. Sk kapitálových výdavkov. Po maximálnej redukcii a definovaní priorít by na tento rok bolo treba minimálne 1,8 mld. Sk.

Prostriedky zdravotníckych zariadení odčerpávajú aj mzdové náklady. Vlani sa vo fakultných nemocniciach mzdy zvýšili o 10 % od 1. mája a o ďalších 10 % od 1. decembra. Vo finančnom vyjadrení to znamená nárast mzdových prostriedkov vrátane odvodov za zamestnávateľa oproti roku 2005 približne o 1 mld. Sk. Asociácia fakultných nemocníc v tomto roku navrhla zvýšenie základných miezd od júna o 10 % a od novembra o ďalších 10 % v porovnaní so stavom ku koncu roka 2006. Vo finančnom vyjadrení pri súčasnom stave zamestnanosti to bude predstavovať nárast mzdových prostriedkov o 512 mil. Sk vrátane odvodov za zamestnávateľa.

SR navyše musí implementovať Smernicu o pracovnom čase a rozsudky Európskeho súdneho dvora. Implementácia rozsudkov o posudzovaní pracovných pohotovostí na pracovisku za pracovný čas však bude mať výrazný finančný dopad na rezort zdravotníctva a štátny rozpočet. Novela Zákonníka práce a jeho uplatňovanie v zdravotníckych zariadeniach, teda zabezpečovanie nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, si bude v praxi vyžadovať zavedenie trojzmennej prevádzky, ktoré si vyžiada podstatné zvýšenie zamestnanosti.

SITA