Politika neudržateľnej energetiky

Minister hospodárstva Jahnátek na konferencii uviedol „... jadrová energia je ekonomický a pre Slovensko dôležitý zdroj výroby elektriny kvôli 60% podielu....“, zabudol však svoje tvrdenia o „ekonomickosti“ doložiť nezávislými odbornými štúdiami a prácami, ktoré vlastne ani neexistujú. Pán Jahnátek asi nevie, že jadrové elektrárne produkujú najnebezpečnejší odpad ľudskej činnosti a doposiaľ neexistuje žiadne bezpečné riešenie tohto problému. Minister vystupuje viac ako lobysta jadrového priemyslu namiesto toho, aby sa snažil znížiť vysoký podiel jadra v energetickom mixe, ktorý ohrozuje bezpečnosť dodávok elektriny.

Europoslanec Ján Hudacký vystupoval v prospech jadra ešte radikálnejšie tvrdením, že „... bez jadrovej energie nie je možné v roku 2020 zaistiť na Slovensku 20% z obnoviteľných zdrojov energie.“ Vyjadril tým vlastne odmietavý postoj k využívaniu obnoviteľných zdrojov vo väčšej miere a svoju orientáciu na spoluprácu preferujúcu jadrový priemysel. Zároveň však nie je schopný svoje tvrdenia o slabom potenciály alternatívnych zdrojov ničím doložiť.

Smiešne vyznelo Hudackého tvrdenie o potrebe umiestnenia Jadrového fóra na Slovensko kvôli zlepšeniu informovanosti európskej verejnosti o jadrovej energetike. Práve slovenská verejnosť je aj po páde komunizmu systematicky zavádzaná, klamaná a  o problémoch jadrovej energetiky absolútne neinformovaná.

Súčasná vláda si neuvedomuje niekoľko závažných faktov:

• Mať viac ako 60% elektriny z jedného konvenčného zdroja je z hľadiska bezpečných dodávok elektrickej energie extrémne rizikové.

• Jadrové palivo je na Slovensko dovážané výhradne z Ruska a jeho diverzifikácia pre bohunické a mochovecké reaktory je náročný, drahý a zložitý proces trvajúci minimálne 12-13 rokov. Na svete je momentálne len jeden dodávateľ paliva pre reaktory typu VVER 440/230 a VVER 440/213 a to v Rusku.

• Realizáciou potenciálu úspor v sektore elektroenergetiky (20-25%) môžme odstaviť Jaslovské Bohunice V1 bez potreby stavby ďalších zdrojov.

• Ani bohunické ani mochovecké reaktory nespĺňajú bezpečnostné štandardy, ktoré by boli akceptovateľné v krajinách západnej Európy. Jedná sa o sovietsky dizajn zo šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ktorým okrem iného chýba aj jeden zo základných bezpečnostných prvkov – železobetónový kontajment.

• Jadrový priemysel na Slovensku nemá v ruke žiadne riešenie likvidácie vysoko rádioaktívnych odpadov a verejnosť je z celého procesu zadného palivového cyklu dlhodobo vyčleňovaná. Tieto sumy, ktoré ďaleko prekračujú 100 miliárd Sk nakoniec aj tak zaplatia nedobrovoľne občania tejto krajiny.

• Potenciál obnoviteľných zdrojov energie je na Slovensku dlhodobo podhodnocovaný. Už pri súčasných technológiách by pri serióznom záujme Vlády SR a politikov bolo možné v roku 2020 mať viac ako 20% z obnoviteľných zdrojov.

Jediný, kto uznal, že je na Slovensku podhodnocovaný význam obnoviteľných zdrojov energie bol člen Európskej komisie zodpovedný za energetiku Andris Piebalgs, ktorý vyzval na odbúranie averzie voči týmto zdrojom použijúc viaceré konkrétne príklady zo zahraničia.

O.z. ZA MATKU ZEM verejne vyzýva občanov Slovenska, aby neverili tvrdeniam jadrovej loby a jadrového priemyslu, Vláde SR a politikom, ktorý rozprávajú o bezvýhradnej podpore jadrovej energetike a snažili sa viac počúvať aj z druhú stranu, stranu odporcov atómovej energie.