24hod.sk    Z domova

12. júna 2019

Poľský inštitút si pripomenul pád komunizmu pesničkami Karla Kryla



Karel Kryl, archívna snímka.



Zdieľať
Karel Kryl, archívna snímka. Foto: TASR/Vladimír Benko
Bratislava 12. júna (TASR) – Bratislavským koncertom zakázaných pesničiek Karla Kryla zažili jeho účastníci v Poľskom inštitúte návrat do čias konca komunizmu a radikálnych zmien spoločnosti v krajinách strednej Európy.


"Slávime 30. výročie pádu komunizmu v Poľsku, a to nie je možné bez koncertu piesní Karla Kryla. Bol veľmi populárny spevák aj v našej krajine. Koncertoval pre Solidaritu v čase neslobody i v novembri 1989 už v slobodnom Poľsku na festivale československého nezávislého umenia vo Vroclave. Okrem Poliakov tam prišlo okolo 5000 Čechov a Slovákov, ktorí nemohli počúvať Kryla legálne. Pred niekoľkými rokmi vyšiel na nosiči Krylov koncert s názvom Solidarita s Poľskom, ktorý sa konal v januári 1982 v Mníchove na podporu Poliakov po zavedení stanného práva," zdôvodnil utorkový (11. 6.) koncert riaditeľ Poľského inštitútu Jacek Gajewski.

Slovenské pesničkárske duo Branislav Kšiňan a Boris Čechvala do neho zaradili pieseň Bratříčku zavírej vrátka, ktorá sa stala hymnou odporu proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Prítomní tlieskali aj takmer dvadsiatim Krylovým dielam. Medzi nimi boli Píseň neznámeho vojína, Tak vás tu máme (bratři), Pieta, Nevidomá dívka, Jeřabiny, Veličenstvo Kat, Habet, Pasážova revolta či Demokracie.

Karel Kryl (1944) patril medzi najvýraznejších predstaviteľov protestsongu v socialistickom Československu. Mal odpor ku každému zlu, nespravodlivosti, morálnym kompromisom a neslobode. Štvorročný v rodine tlačiara hodnotných kníh sa pozeral, ako komunisti kladivami rozbíjajú ich tlačiarenské stroje. Rodina sa musela vysťahovať do suterénu neudržovaného domu a žila v biede. Po presťahovaní z Kroměříža do Nového Jičína sa Karel vyučil hrnčiarskemu remeslu. Zlákala ho umelecká tvorba, začal písať poéziu a piesňové texty, ktoré zhudobnil.

Od roku 1966 hrali jeho pesničky v rozhlase. Prvá gramoplatňa mu vyšla polroka po vpáde okupačných vojsk do Československa (21. augusta 1968). Jej titulná pieseň Bratříčku, zavírej vrátka sa stala symbolom uvoľnenej doby, no hneď bola režimom oficiálne zakázaná. V septembri 1969 Kryl emigroval do Nemecka, kde mu v exile vyšli ďalšie gramoplatne a spolupracoval s rozhlasovou redakciou Slobodná Európa až do prevratových novembrových (1989) udalostí v Československu. Vrátil sa domov a bol vzácnym účinkujúcim na námestiach, kde spieval svoje gitarové pesničky. Nebol spokojný s demokratickým vývojom, otvorene ho kritizoval a vrátil sa do Nemecka. Náhle zomrel na srdcovú príhodu 3. marca 1994 v Mníchove vo veku takmer 50 rokov. Pochovaný je v Prahe.

Poľský inštitút uzatvorí sériu podujatí k uvedenému výročiu Večerom poľských filmov o páde komunizmu 18. júna o 18.00 h. Uvedie projekcie dvoch diel: Cesty k slobode – cesty k spoločnej Európe 1945 – 2007 (réžia Krystyna Mokrosiňska, slovenské titulky) a Stredná Európa ide na slobodu (réžia Miroslaw Jasiňski, česká verzia).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli

Prečítajte si tiež


https://www.24hod.sk/polsky-institut-si-pripomenul-pad-komunizmu-pesnickami-karla-kryla-cl683948.html