Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

16. septembra 2018

Pomníky padlým v 1.sv. vojne odhaľovali na výročie republiky a Dušičky



Na snímke je pomník padlým vojakom v prvej a druhej svetovej vojne pri kostole v obci Vojka nad Dunajom v okrese Dunajská Streda.



Zdieľať
Na snímke je pomník padlým vojakom v prvej a druhej svetovej vojne pri kostole v obci Vojka nad Dunajom v okrese Dunajská Streda. Foto: TASR Zdenko Dzurjanin
Bratislava 16. septembra (TASR) - Pomníky padlým v 1. svetovej vojne je možné podľa obdobia vzniku rozdeliť do niekoľkých skupín. Prvú skupinu tvoria pomníky postavené ešte počas 1. svetovej vojny. Tieto tzv. hrdinské pomníky boli spočiatku odhaľované na základe iniciatívy uhorských vlastencov, možno povedať mecenášov. Väčšina z tejto neveľkej skupiny sa nachádza na území dnešného Maďarska, ale nájdeme ich aj na Slovensku. Príkladom je pomník padlým v Uhrovci, odhalený už roku 1915 z iniciatívy grófky Zayovej.


Po tom, ako bol v roku 1917 v uhorskom sneme prijatý zákon o uctení si hrdinov, nariaďujúci každej obci uctiť si pamiatku padlých a vystavať pomník, sa výstavba pomníkov zintenzívnila. Pre neutešenú ekonomickú situáciu v posledných rokoch vojny ich však opäť veľa nevzniklo. Jedným z nich je pomník na Brečtanovej ulici v Bratislave. Obyvatelia ho v roku 1917 postavili na pamiatku padlých vojakov 13. kráľovského bratislavského honvédskeho pešieho pluku.

Druhú skupinu tvoria pomníky dokončené v období rokov 1918 – 1938, teda v čase medzivojnovej Československej republiky. Vznikali prakticky hneď po jej vzniku, aj keď v prvých povojnových krízových rokoch mali obyvatelia iné priority ako výstavbu pomníkov. Napriek tomu, najmä v oblastiach s etnicky zmiešaným obyvateľstvom, pomníky padlým budovali pomerne rýchlo. Motívom bola snaha vymedziť slovenské a maďarské, prípadne nemecké územie. A tak napríklad pomník v prevažne nemeckom Limbachu odhalili už v roku 1920.

Pomníky vznikali aj v čisto slovenských oblastiach. Išlo najmä o lokality s istou národnou tradíciou (ako napríklad Myjava alebo Záhorie). Už v roku 1919 odhalili pomník padlým v Malých Levároch a roku 1921 bol z peňazí obyvateľov obce vystavaný pomník v obci Závod. Roku 1924 odhalili pomníky v Zohore, Stupave či v Kátlovciach.

Najviac pomníkov vzniklo okolo rokov 1928 a 1929, teda pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. V tomto období už lokalita nehrala úlohu, pomníky padlým vznikali celoplošne. Vtedy nastala paradoxná situácia, keď pomníky padlým vojakom bojujúcim v rakúsko-uhorských armádach vznikali na výročie vzniku ČSR. Spojenie bolo úmyselné. Aj týmto spôsobom sa tvorcovia pomníkov padlým snažili priblížiť hlas ľudu s potrebami prvorepublikového režimu. Dôkazom je veľké množstvo odhalených pomníkov. Roku 1928 boli odhalené napríklad pomníky v Hontianskych Nemcoch, v Rači, Dechticiach, Lemešanoch, Trenčianskych Tepliciach, Partizánskej Ľupči, v Lipanoch atď.

Tridsiate roky minulého storočia ako obdobie postupného zvyšovania zahraničnopolitického napätia priniesli svoj charakteristický druh pomníkov padlým. Pri odhaleniach začala defilovať armáda a príhovory rečníkov boli stále viac spolitizované. Roku 1930 odhalili napríklad pomníky v Malej Mači a v Marianke, roku 1931 v Chtelnici, roku 1932 v Pezinku na Štefánikovej ulici, roku 1933 v Starej Turej, v 1935 v Solčanoch a v Novom Meste nad Váhom, v roku 1936 v Petrovej Vsi a o rok neskôr v Piešťanoch. V čase 20. výročia vzniku republiky, po Mníchovskej dohode, odhalili pomník v Rudlovej (dnes časť Banskej Bystrice), v Predajnej alebo v Strážskom.

Režim Slovenskej republiky sa k pomníkom staval podobne ako ten prvorepublikový a okrem toho od zapojenia Slovenska do 2. svetovej vojny pribudli ďalší padlí. Tak bol 29. júna 1944 odhalený pomník v Liptovskom Hrádku (prvý oficiálny pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne a jeden z mála monumentov Slovenskej republiky 1939-1945).

Pomníky padlým sa po roku 1948 a nástupe komunistickej diktatúry celkom logicky spájali s obdobím buržoázneho Československa a stali sa nechcenými. Nie že by dochádzalo k ich likvidácii, ale ich nová výstavba sa nerealizovala. V prípade, že došlo k odhaleniu nových pomníkov, išlo v prvom rade o pomníky padlým v oboch vojnách.

Po roku 1989 sa výstavba pomníkov začala nanovo. Týkalo sa to však najmä niekoľkých obcí na území južného Slovenska s majoritným obyvateľstvom maďarskej národnosti. Napríklad v roku 1991 bol odhalený pomník v obci Padaň a roku 1999 v obci Medveďov. Ďalšie vznikli aj v 21. storočí. Roku 2005 odhalili pomník v obci Horný Bar a roku 2006 v Orechovej Potôni. Roku 2009 predstavili nový pomník padlým v 1. svetovej vojne aj v po slovensky hovoriacom prostredí v oravskom Babíne.

Z hľadiska dátumu, respektíve obdobia v roku, keď boli nové pomníky odhaľované, dominujú štátne a cirkevné sviatky. Viaceré pomníky boli odhalené pri príležitosti výročia vzniku Československa, teda 28. októbra. Oficiálny dátum prímeria, 11. november ustúpil do úzadia. Logickým dátumom pre odhalenie bol aj Sviatok všetkých svätých, špeciálne v prípade pomníkov postavených na cintorínoch.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Konferencia August '68 privíta domácich aj zahraničných historikov
<< predchádzajúci článok
VIDEO: Marta Jandová vydá prvý sólový album Barvy

Pomníky padlým v 1.sv. vojne odhaľovali na výročie republiky a Dušičky - diskusné fórum čitateľov