Poslanci Kresťanskej únie Záborská a Vašečka navrhujú zaviesť nový štátny sviatok, sláviť by sa mal 25. marca
Poslanci Kresťanskej únie Anna Záborská a Richard Vašečka navrhujú zaviesť nový ...
20.10.2024 (SITA.sk) - Poslanci Kresťanskej únie Anna Záborská a Richard Vašečka navrhujú zaviesť nový štátny sviatok - Deň zápasu za ľudské práva – výročie Sviečkovej manifestácie. Sláviť by sa mal 25. marca.
O ich návrhu na novelizáciu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bude rokovať Národná rada SR na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne v utorok 22. októbra.
V prípade schválenia návrhu by Slovensko malo o deň pracovného pokoja viac. Od roku 2024 sa zrušil 1. september ako deň pracovného pokoja, naďalej je však štátnym sviatkom ako Deň Ústavy SR.
Koniec obdobia komunizmu a Nežnú revolúciu pripomína 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu, ako štátny sviatok sa slávi od roku 2001, dovtedy bol pamätným dňom.
Cieľom návrhu zákona je podľa poslancov podporiť zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť tých, ktorí sa 25. marca 1988 nebojácne postavili na obranu ľudských práv.
Ako uviedli, ide o jedno z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich.
„Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960,“ poukázali Záborská s Vašečkom.
Poslanci sú presvedčení, že zavedením nového štátneho sviatku by sa výrazne podporila výnimočnosť vtedajších udalostí vo vnímaní verejnosti.
„Je žiadúce, aby povedomie o udalostiach 24. marca 1988 bolo v spoločnosti rovnaké ako o 17. novembri 1989, keďže bez tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ by nebola Nežná revolúcia,“ prízvukujú.
Považujú za nevyhnutné dôrazne a podrobne pripomínať význam nielen Sviečkovej manifestácie ako takej, ale predovšetkým toho, čo jej predchádzalo.
„Hovoríme o prenasledovaní, perzekúciách, fyzickom i psychickom terore, nevysvetlených úmrtiach ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Tieto fakty a súvislosti, ich presah do súčasnosti by mali byť základnou mantrou hodnôt celej spoločnosti a najmä mladej generácie,“ dodali poslanci.
Zdroj: SITA.sk - Poslanci Kresťanskej únie Záborská a Vašečka navrhujú zaviesť nový štátny sviatok, sláviť by sa mal 25. marca © SITA Všetky práva vyhradené.
O ich návrhu na novelizáciu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bude rokovať Národná rada SR na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne v utorok 22. októbra.
Zvyšovanie povedomia
V prípade schválenia návrhu by Slovensko malo o deň pracovného pokoja viac. Od roku 2024 sa zrušil 1. september ako deň pracovného pokoja, naďalej je však štátnym sviatkom ako Deň Ústavy SR.
Koniec obdobia komunizmu a Nežnú revolúciu pripomína 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu, ako štátny sviatok sa slávi od roku 2001, dovtedy bol pamätným dňom.
Cieľom návrhu zákona je podľa poslancov podporiť zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť tých, ktorí sa 25. marca 1988 nebojácne postavili na obranu ľudských práv.
Ako uviedli, ide o jedno z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich.
Občiansky odpor
„Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960,“ poukázali Záborská s Vašečkom.
Poslanci sú presvedčení, že zavedením nového štátneho sviatku by sa výrazne podporila výnimočnosť vtedajších udalostí vo vnímaní verejnosti.
„Je žiadúce, aby povedomie o udalostiach 24. marca 1988 bolo v spoločnosti rovnaké ako o 17. novembri 1989, keďže bez tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ by nebola Nežná revolúcia,“ prízvukujú.
Teror a perzekúcie
Považujú za nevyhnutné dôrazne a podrobne pripomínať význam nielen Sviečkovej manifestácie ako takej, ale predovšetkým toho, čo jej predchádzalo.
„Hovoríme o prenasledovaní, perzekúciách, fyzickom i psychickom terore, nevysvetlených úmrtiach ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Tieto fakty a súvislosti, ich presah do súčasnosti by mali byť základnou mantrou hodnôt celej spoločnosti a najmä mladej generácie,“ dodali poslanci.
Zdroj: SITA.sk - Poslanci Kresťanskej únie Záborská a Vašečka navrhujú zaviesť nový štátny sviatok, sláviť by sa mal 25. marca © SITA Všetky práva vyhradené.
Prečítajte si tiež
- Ministerstvo kultúry zrušilo pôvodnú sekciu umenia. Nahradili ju štyri samostatné útvary
- Stačilo pri nákupe myslieť aj na druhých: Zákazníci a Kaufland spoločne priniesli pomoc za vyše 85-tisíc eur
- Potvrdené! Carrick skončil na lavičke Manchestru United, nahradiť by ho mal skúsený Argentínčan
- Zodpovedné hranie je viac než pravidlo. TIPOS stavia na prevencii, ochrane hráčov a medzinárodných štandardoch
- Vyše 6 000 škôl v Taliansku dostalo bombové hrozby. Vláda nevylučuje koordinovanú operáciu