Praha si pripomína 40. výročie, príde aj Fico

PRAHA 20. augusta (WEBNOVINY) - Pred Národným múzeom v Prahe sa končia prípravy výstavy pripomínajúcej inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, ktorú vo štvrtok otvorí premiér Mirek Topolánek s predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom. Na stenu pred múzeom lepia posledné repliky dobových plagátov a maľujú nápisy, ktoré sa objavili 21. augusta. Polhodinu po polnoci príde pred múzeum ruský tank z Vojenského historického ústavu. Začiatok okupácie pripomenú svetelné a zvukové efekty streľby. Tá je na budove dodnes viditeľná. Vo vnútri sú pripravené dobové fotografie a predmety z pozostalosti predstaviteľa Pražskej jari Alexandra Dubčeka a študenta Jana Palacha, ktorý sa upálil na protest proti okupácii a začínajúcej normalizácii. Výstava bude otvorená do konca septembra a vstup bude zdarma. Pod múzeom pri soche sv. Václava desiatky Pražanov a turistov diskutujú o veľkoplošných fotografiách Rakúšana Franza Goëssa. Pre Paris Match zachytil príchod okupačných vojsk do Bratislavy, potom sa presunul do Prahy. V roku 1969 ho vykázali z Československa ako nepohodlnú osobu. Historický ruský tank smeruje aj do Liberca, kde bola prvá obeť okupácie. Na nádvorí senátu českého parlamentu dopĺňa expozíciu o Auguste 68 transportér, ktorý odviezol Dubčeka na poludnie 21. augusta na Ruzynské letisko, odkiaľ ho deportovali do Moskvy. Invázia piatich armád si v Československu vyžiadala 108 obetí, vyše 500 ťažko a stovky ľahko zranených. Mnohí sa dodnes nedočkali odškodnenia. Prieskum agentúry STEM pre české Hospodárske noviny ukázal, že Česi Rusom dodnes neodpustili. Väčšina z nich stále považuje Rusko za nebezpečné pre ich krajinu. Okupačné vojská o jedenástej večer 20. augusta 1968 prekročili hranice Československa, v uliciach sa objavilo do 7 tisíc tankov a 200 až 500 tisíc vojakov. Následne emigrovalo 70 tisíc ľudí, celkovo ich po potlačení pokusu o socializmus s ľudskou tvárou odišlo z republiky 300 tisíc. V novembri 1968 opustili Československo vojaci Maďarska, NDR, Bulharska a Poľska. Rusi zostali 23 rokov do roku 1991. Dubček bol neskôr veľvyslancom v Turecku, kým ho komunistická strana neprinútila odísť z politiky. V 70. rokoch vytvorila tajná služba na sledovanie Dubčeka špeciálne oddelenie. Do politiky sa vrátil po páde komunizmu ako predseda federálneho zhromaždenia. SITA