Pre Matku Terezu nebola dôležitá činnosť, ale láska, s akou sa vykoná

Kalkata/Bratislava 5. septembra (TASR) - Svätá Matka Tereza, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a laureátka Nobelovej ceny za mier za pomoc chudobným obyvateľom Indie, ostane navždy výnimočnou osobnosťou ľudstva. V utorok 5. septembra uplynie 20 rokov od jej úmrtia.


Najznámejšia misionárka na svete sa stala symbolom angažovanosti za chudobných. Pápež Ján Pavol II. ju 9. októbra 2003 vyhlásil za blahoslavenú. Dňa 4. septembra 2016 vstúpila Matka Tereza do radov svätých katolíckej cirkvi. Za svätú ju vyhlásil pápež František počas slávnostného svätorečenia na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.

Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale netúžila stať sa rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku, ktoré mali misijné stanice aj v Bengálsku.

Po štúdiách odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do Indie, kde pôsobila aj ako učiteľka zemepisu a dejepisu. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.

Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach, o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam - lekárkam na ošetrovateľský kurz.

V roku 1948 založila Kongregáciu misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza. Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.

Pomoci a starostlivosti o "najbiednejších z biednych" sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate v Indii.

Svojou prácou si vyslúžila celosvetové uznanie a obdiv. V roku 1971 získala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok neskôr Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) za výchovu k mieru.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR