Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

09. decembra 2018

Prečítajte si rozhovor s energetickým poradcom Michalom Šnobrom



Na snímke český ekonóm a energetický poradca Michal Šnobr.



Zdieľať
Na snímke český ekonóm a energetický poradca Michal Šnobr. Foto: TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) - Akcie, fondy, energetika i stavebnice Lega. Takýto široký záber má vo svojom profesionálnom živote český ekonóm a energetický poradca Michal Šnobr. Pre svoje často veľmi priame a nekonvenčné názory patrí k najcitovanejším expertom v oblasti energetiky.


V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky tvrdí, že o českej a slovenskej energetike sa nerozhoduje v Prahe a v Bratislave, ale v podstate v Berlíne. Česko v tomto smere dokonca vníma ako ďalšiu spolkovú republiku Nemecka.

Študovali ste stavebníctvo, obchodovali ste s cennými papiermi. Ako ste sa dostali k tomu, že patríte k najcitovanejším expertom na energetiku?
Vo svojom prvom zamestnaní po ukončení školy v roku 1992 som nastúpil do investičného fondu v rámci kupónovej privatizácie, ktorá bola v plnom prúde. Videl som, že je to sféra, kde nám vo všeobecnosti chýbali skúsenosti, a preto sa v nej dá uplatniť. Bol som spoluzakladateľom maklérskej spoločnosti, v ktorej som svoj podiel po čase predal americkému investorovi. Na prelome milénia došlo v Česku k zásadnej ekonomickej zmene, ktorou bola privatizácia energetiky. Privatizovalo sa plynárenstvo a elektroenergetika. Začal som sa o túto tému veľmi podrobne zaujímať a už som v nej ostal.

Energetika významne ovplyvňuje smerovanie krajín z hľadiska ekonomiky, či dokonca až geopolitiky. Vidíme aj na príklade Česka a Slovenska, že to takto funguje...
Úplne súhlasím. Po naivnom prístupe po roku 2004, keď sa štáty strednej a východnej Európy uspokojili s tým, že sú členmi EÚ, mali istotu vlastného energetického mixu a toto odvetvie trochu zanedbali, sa ukazuje, že v rámci únie je to omnoho zložitejšie. Základy energetiky jednotlivých štátov sú odlišné a silnejšie štáty si uvedomili, že si musia veľmi tvrdo uplatňovať svoje záujmy, čo sa aj deje, najmä v prípade Nemecka. Českú, slovenskú, poľskú i ďalšie východoeurópske energetiky to veľmi ovplyvňuje. Energetika je z môjho pohľadu predjazdec všetkých zmien a dejov, ktoré do EÚ prídu. Pokiaľ by sa ukázalo, že štáty EÚ nie sú schopné spolupracovať v energetike, znamenalo by to predzvesť aj rizika rozpadu celej únie.

Deje sa to?
Vnímam to, že krajiny Vyšehradskej štvorky majú rozdielne energetické záujmy, nedržia spolu a nerobia tak protiváhu nemeckej politike. Nemecko to umne využíva a potom vidíme, že sa kyvadlo opäť vychyľuje viac smerom k spolupráci s Ruskom. Maďarsko má s ním dohodu o výstavbe nových blokov jadrovej elektrárne Paks, v Česku vidíme takisto tieto snahy pri dostavbe Temelína. Myslím si však, že by sme mali radšej viac sledovať vývoj v EÚ, vnímať ho, dohodnúť sa, ako ho môžeme ovplyvňovať a viac tlačiť na Nemecko, aby sa aj naše záujmy naplnili. To však nateraz nerobíme.

Vy tvrdíte, že ak si niekto myslí, že o českej a slovenskej energetike sa rozhoduje v Prahe alebo v Bratislave, tak sa veľmi mýli, pretože sa o nej rozhoduje v Berlíne. Je teda Nemecko v energetike absolútne kľúčový hráč v EÚ, alebo sa to týka len jeho vplyvu východným smerom?
Týka to najmä vplyvu na východ od nemeckých hraníc. Z ich západnej strany totiž dominuje Francúzsko, ktoré sa historicky spolieha predovšetkým na jadrovú energetiku, pokrývajúcu 75 % spotreby tamojšieho trhu. A tak je akýmsi energetickým ostrovom v Európe, ktorý si môže robiť, čo chce. Preto týmto smerom je Nemecko bez šance. Jeho vplyv sa skôr prejavuje tlakom na východ. Najväčší sused, Poľsko, je podobne ako Francúzsko veľmi výnimočný trh pre mimoriadnu závislosť od uhlia. No a potom prichádzajú menšie a otvorené krajiny, ako Česko a Slovensko, ktoré majú prepojené energetické sústavy. Tie sú už pod silným nemeckým vplyvom. Obe krajiny sa snažia priblížiť k západným štandardom, zlaďujú legislatívu a podobne. Problém však je v tom, že hoci Česko i Slovensko majú právo na vlastný energetický mix, prostredníctvom cien elektriny sa k nám prenáša práve vplyv nemeckého energetického mixu.

V oboch krajinách dominujú jadrové zdroje. Sú zárukou energetickej bezpečnosti?
Myslím si, že sú. Problém však je, že si riešime energetickú bezpečnosť a sebestačnosť ako jednotlivé krajiny, kým Brusel i Nemecko presadzujú európske riešenia. Tým je napríklad väčší podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe. Predstava je taká, že krajiny, ktoré majú vhodné klimatické podmienky, budú obnoviteľnú energiu vyrábať a tí ostatní najmä dovážať. To naráža na národné koncepcie našich energetík, kde sa presadzuje sebestačnosť. Keby ste v Česku i na Slovensku povedali, že naša energetika by mohla byť v budúcnosti závislá na tom, že dovezie elektrinu vyrobenú vo veterných elektrárňach v Nemecku, 90 percentám energetikov sa naježia vlasy a nič také si nepripustia. Postaviť však dnes jadrovú elektráreň za podmienok, ktoré diktuje EÚ, výrazne ovplyvnená protijadrovým Nemeckom, je mimoriadne komplikované. Najmä požiadavky na bezpečnosť sú také zložité, že došlo k štvor- až päťnásobnému nárastu nákladov na výstavbu jadrovej elektrárne.

Tvrdíte, že aj toto obmedzenie pri jadrových elektrárňach môže byť dôvodom pre brexit...
Áno, to môže byť jeden z dôvodov. Pri jadrovej elektrárni Hinckley Point podliehali garantované výkupné ceny do budúcnosti schváleniu v Bruseli. Briti na tom pracovali veľmi intenzívne, pretože potrebovali riešiť problém nedostatku zdrojov v energetike. Výsledok je varujúci a je kľúčovým ukazovateľom pre celú EÚ. Pokiaľ v súčasnosti platíme za jednu MWh elektrickej energie 30 eur s perspektívou zvýšenia na 50 eur, Briti budú platiť 150 eur s potenciálom zvýšenia na 200-250 eur. Takáto cena sa pri počte obyvateľov a ostrovoch ešte celkom prijateľne rozloží, no predstavte si elektráreň s týmito cenami v Česku alebo na Slovensku. To by bolo úplne zničujúce. Navyše, prichádza riziko pri výstavbe jadrovej elektrárne. Od momentu rozhodnutia o jej výstavbe až po dokončenie diela môže uplynúť 20 rokov s celkovými nákladmi na úrovni až 10 miliárd eur. Pokrok a nové technológie počas tohto obdobia však môžu úplne zmeniť energetiku. Všetci vieme, že prelom v energetike príde, otázkou je len, kedy.

Strednú a východnú Európu ovplyvňuje projekt plynovodu NordStream 2. Ako ho vnímate?
Je to sebecký nemecký projekt a presná ukážka, ako Nemci preferujú národný záujem.

V čom im má pomôcť na úkor druhých?
Nemci odstavia do roku 2022 jadrové elektrárne, čo je v súčasnosti najstabilnejší a z hľadiska variabilných nákladov aj najlacnejší výkon. Ukazuje sa, že nahradiť jadro obnoviteľnými zdrojmi bude veľmi komplikované. Jediný zdroj energie, ktorý im vie minimálne dočasne pomôcť vykompenzovať vzniknutý rozdiel, je plyn. Plyn im dokonca môže čiastočne nahradiť aj hnedouhoľné zdroje, za ktoré ich kritizuje doslova celý svet. Výroba elektriny z plynu má menej ako polovičné emisie v porovnaní s hnedým uhlím. Plyn je preto pre Nemecko riešením energetickej situácie po dostavení jadrových zdrojov i pri znižovaní podielu výroby z hnedého uhlia. Iný vplyv má však spomínaný plynovod na východnú Európu. Pre Českú republiku je to priaznivý trend, pretože sa obráti smer tranzitu plynu, ktorý sa môže dopravovať do východnej a juhovýchodnej Európy zo západu. Česko na tom zarobí.

Ruský Gazprom si v tejto súvislosti zarezervoval prepravné kapacity aj u slovenského prepravcu Eustream zo západu na východ...
To majú pre istotu, aby si zabezpečili alternatívne aj túto cestu. Prekvapila ma však rétorika nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorú použila počas septembrového stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Nemecku. Dovtedy vždy spomenula, že je dôležité aspoň čiastočne zachovať aj tranzit plynu cez Ukrajinu. No v septembri už nič také nezaznelo a to bola posledná schôdzka pred spustením stavby plynovodu NordStream 2. Preprava plynu cez Ukrajinu, aj vzhľadom na posledný politický vývoj, tak môže byť pokojne hodená cez palubu.

Brusel však tlačí na zachovanie tohto tranzitu. Veľmi sa angažuje aj viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič. Je to reálne aj po roku 2019?
Je to reálne. Ukrajinský smer však nebude ani zďaleka taký dôležitý ako v minulosti, a tým sa komplikuje aj preprava plynu cez Slovensko. NordStream 2 je realitou a môžeme ho považovať aj za geopolitické rozhodnutie Nemecka. Pre ďalšiu jednu až dve dekády bude jeho kľúčovým energetickým partnerom Rusko.

Pri cenách elektrickej energie má EÚ za sebou obdobie, keď boli relatívne nízke. Mení sa trend a budú počas najbližšej doby rásť?
Áno. Očakávam pomerne veľký nárast cien pre spotrebiteľov i podnikateľov. Napríklad plyn sa ešte vlani obchodoval na úrovni 14 eur za MWh, no v tomto roku je už jeho cena dvojnásobná. Logicky preto prichádza obdobie konštantného rastu cien plynu a rovnako aj elektrickej energie.

Energetika je náročná oblasť, a preto sa zrejme aj na dosiahnutie životnej rovnováhy zaoberáte veľmi netradičným koníčkom, ktorým je zbieranie stavebníc Lego. Ako ste sa k tomu dostali?
Je to dlhá história. Začínal som v detstve s napodobeninou Lega, stavebnicou z NDR, ktorá sa nazývala panelky. Pochádzam z južných Čiech a na hranice so západným Nemeckom sme to mali blízko, preto sa mi tu a tam stalo, že nejaký kamión priniesol stavebnicu Lega a to bol najväčší zážitok, aký som mohol mať. Vyrástol som, oženil sa, prišli deti a im som začal kupovať pod vianočný stromček stavebnice Lego. Vždy som sa však dopredu tešil, že si aj ja pri nich trošku zastaviam. Máme na to pekné spomienky, pretože sme často stavali celá rodina. Začal som sa o to zaujímať viac a spojil som sa s Česko-slovenským fórom staviteľov lega kostky.org, kde sú zaregistrované stovky staviteľov. Patríme v tomto smere medzi svetovú špičku. Začali sme spolupracovať, vznikli z toho veľké modely a aj biznisové príležitosti. S Legom sa totiž obchoduje na celosvetovej burze.

Ako to funguje?
Každá kocka Lega má svoju cenu, v priemere je to približne 10 centov. Na burze sa stačí zaregistrovať a ponúknuť na predaj svoje kocky. Počkáme na akciu u výrobcu, nakúpime škatule Lega, roztriedime kocky a dáme ich na burzu.

Koľko ľudí takto obchoduje na svete?
Státisíce. Množstvo fanúšikov Lega pochádza z Ázie, ide najmä o Číňanov a Kórejcov. Obchoduje sa s obrovskými objemami kociek. My ich takto nakupujeme pre naše stavby a potom predávame aj kocky, ktoré nám po dokončení diela ostanú. Nie je to biznis, na ktorom sa dajú zarobiť veľké peniaze, no pokiaľ dlhodobo staviame určité modely, tak je to jediná možnosť, ako sa dostať k väčším objemom kociek, ktoré potrebujeme.

Čo dokážete postaviť z Lega?
Postaviť sa dá hocičo. Nás zaujíma architektúra, staré hrady a zámky. Je to aj pragmatické rozhodnutie, pretože ak by ste chceli v Česku postaviť z kociek Lega moderné stavby, ako Kaplického knižnica alebo veža na Ještěde, tak potrebujete súhlas majiteľov. Pri starých hradoch a zámkoch to logicky nie je nutné. Postavili sme už minimálne polovicu z tých, ktoré sú v Česku. Staviame aj zábavné motívy, ako je napríklad zámok Rokfort z príbehov o Harrym Potterovi. Mimochodom, táto stavba je z jedného miliónu kociek. Len pre ilustráciu, najväčšia stavebnica Lega, ktorú si môžete kúpiť na našom trhu, má 4000 až 6000 kociek. Rokfort je obrovská stavba na ploche 25 metrov štvorcových.

Ako dlho trvá postaviť takéto dielo?
Viac ako rok. Veľa času trvá, kým nazhromaždíte všetky kocky, ktoré potrebujete. Stavba je celá z Lega, aj jej vnútorné časti. Z pohľadu staviteľov to nie je len o predstavivosti, ale aj o statike. Dielo sa musí dať prenášať, rozobrať. Pre mňa je to vždy fascinujúci zážitok.

Rozhovor s Michalom Šnobrom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.








Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Belgický premiér Michel po odchode ministrov pozmenil zloženie vlády
<< predchádzajúci článok
Revivaloví Pink Floyd zrušili po výzve Watersa koncerty v Izraeli

Prečítajte si rozhovor s energetickým poradcom Michalom Šnobrom - diskusné fórum čitateľov