Pred 35 rokmi sa ujal moci Černenko, posledný muž brežnevovskej éry

Moskva/Bratislava 12. februára (TASR) - Konstantin Ustinovič Černenko sa 13. februára 1984 ujal najvyššej straníckej a štátnej funkcie vo vtedajšom Sovietskom zväze. Vystriedal svojho predchodcu Jurija Andropova, ktorý zotrval na svojom poste len 15 mesiacov do svojho predčasného úmrtia.


Aj samotný Černenko nastupoval do funkcie generálneho tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) s podlomeným zdravím. Ostávalo mu trinásť mesiacov života. Bol posledným najvyšším sovietskym predstaviteľom pred nástupom éry Michaila Gorbačova, éry zásadných zmien, ktoré viedli k pádu železnej opony. Od začiatku Černenkovho funkčného obdobia uplynie v stredu 13. februára už 35 rokov.
Konstantin Ustinovič Černenko sa narodil 24. augusta 1911 v ruskej dedine Boľšaja Těs, ktorú neskôr zatopila Krasnojarská priehrada. Slúžil u pohraničníkov, neskôr sa dostal do Moskvy na Vysokú stranícku školu. Podľa niektorých zdrojov mu pomohla sestra a jej vzťah so straníckym funkcionárom v Krasnojarsku. Vystriedal niekoľko straníckych či komsomolských funkcií, až sa napokon v roku 1948 stal v Moldavsku vedúcim oddelenia propagandy a agitácie pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Moldavska. V Kišiňove sa zoznámil s Leonidom Iľjičom Brežnevom. Oboch mužov spájalo priateľstvo, Brežnev mu bezhranične dôveroval, čo zasa Černenkovi pomohlo v kariérnom postupe.

Sedel v Brežnevovom kresle

V roku 1956 sa práve na Brežnevov impulz stal Černenko šéfom oddelenia propagandy a agitácie v Moskve, na Ústrednom výbore (ÚV) Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ). Od roku 1965 viedol všeobecné oddelenie ÚV KSSZ. Sám sa stal v roku 1976 tajomníkom ÚV a neskôr aj členom jej najvyššieho vedenia, tzv. politbyra, a to aj napriek tomu, že ho sužovali zdravotné ťažkosti.

„Černenko sa stal tieňom generálneho tajomníka, jeho hlavou a pravou rukou zároveň. So žiadnym členom politbyra či sekretariátu ÚV sa Brežnev nestretával tak často. Prakticky každý deň. Popri ňom boli ostatní spolubojovníci Gorbačov, Romanov, či Ponomarjov len zriedkavými hosťami generálneho tajomníka. Pre Brežneva sa stal kašľajúci, zadýchavajúci sa a nezrozumiteľne mrmlajúci Černenko nepostrádateľným. Bol náčelníkom Brežnevovho osobného štábu a jeho najbližším poradcom,“ píše Dmitrij Antonovič Volkogonov v knihe Sedem vodcov.

Z Černenka sa rýchlo stala jedna z najvplyvnejších osobností sovietskej politiky. Chodili sa s ním radiť ľudia, ak potrebovali niečo prerokovať s Brežnevom. Svojho šéfa však nikdy nepodrazil a bol k nemu lojálny. Ako šéf sekretariátu plnil predovšetkým administratívne povinnosti, ktoré neboli Brežnevovou silnou stránkou – Leonid Iľjič sa radšej venoval rýchlym autám, pitiu či televíznym prenosom hokejových zápasov. „Zašlo to tak ďaleko, že keď Brežnev chýbal na zasadnutí politbyra, Černenko sedel na jeho mieste a sám viedol rokovanie v jeho mene. Všetci si boli vedomí nenormálnosti tejto situácie, ale nepísaná stranícka etiketa a vôľa najvyššieho velili rešpektovať túto prax,“ dodáva Volkogonov.

Nemal rád rock a sci-fi

Černenko bol známy svojou pracovitosťou, pracoval 14 až 18 hodín denne, pričom zanedbával svoje zdravie. Dokonca aj Brežnev mu dohováral, aby sa liečil: „Drahý Kosťa, dostal som tvoju správu, ďakujem. Som zarmútený, že si ochorel. Chcel by som ti povedať, že ochorieť môže každý. Treba, aby si čo najdôslednejšie dodržiaval režim, ktorý ti prepísal súdruh Čazov a ošetrujúci lekári. Píšeš, že ti nič nie je a že za deň-dva budeš pracovať. Neuraz sa, ale musel som sa zasmiať. Premýšľam, aký si šikovný – máš 40 stupňov horúčku a ideš na toaletu a hľa, zrazu budeš mať 36.5. Takto to nejde, Kosťa. Inak idú veci podľa plánu. Prajem ti pevné zdravie a keď sa vyliečiš, budem v Zavidove. S hlbokou úctou Leonid Brežnev.“

Keď Brežnev 10. novembra 1982 zomrel, očakávalo sa, že sa práve Černenko stane jeho nástupcom, no napokon ho predbehol Jurij Vladimirovič Andropov, dlhoročný šéf KGB. Funkciu zastával od 12. novembra 1982 do svojej smrti 9. februára 1983. Až štyri dni nato, nastala chvíľa Konstantina Ustinoviča Černenka ako stúpenca konzervatívneho krídla.

Pokračoval v riadení spoločnosti v „brežnevovskom“ štýle a dokonca sa za jeho éry zastavili súdne procesy s niektorými Brežnevovými spolupracovníkmi obvinenými z úplatkárstva. Černenko bol nepriateľom západného spôsobu života, čo sa prejavilo na boji komunistov proti rockovej hudbe a proti sci-fi.

Bol tiež terčom vtipov, vyslúžil si napríklad ruskú prezývku „Kučer“, ktorá vzišla z iniciál jeho mena, zároveň však toto slovo po rusky označuje kočiša, čo bola narážka na Černenkov jednoduchý vidiecky pôvod.

Dôchodok vdovy po Černenkovi? 55 eur.

„Posledný záchvev vlády gerontokracie“ ako sa Černenkovej ére hovorí, nepriniesol bohvieaké výsledky, rok 1984 nebol veľmi šťastný. Sovieti ani ostatné bratské štáty necestovali na olympiádu do Los Angeles. Vojna v Afganistane zúrila, dokonca mal Sovietsky zväz v tomto roku najväčšie straty. Navyše sa Černenko dostal do sporu s východonemeckým vodcom Erichom Honeckerom, ktorý sa chcel nadviazať kontakty so západonemeckým kancelárom Helmutom Kohlom. Ostrá výmena názorov mala prerásť temer do fyzickej potýčky.

K problémom s astmou sa pridala otrava rybím mäsom, ktorá Černenka upútala na dlhší čas na lôžko. Keďže rybu jedol na návšteve u vtedajšieho šéfa KGB Vitalija Fedorčuka, prispelo to k fámam, že bol otrávený. Ruský novinár Leonid Parfjonov o Černenkovi sarkasticky napísal, že „…bez toho, aby nadobudol vedomie, ujal sa funkcie generálneho tajomníka.“

„Keď sa stal generálnym tajomníkom, rozplakala som sa,“ spomínala v rozhovore z roku 2007 vdova po Černenkovi, Anna Černenková. Potvrdila tiež povesť, že Konstantin Ustinovič bol v súkromí dobrý človek a keď mohol, pomohol každému, kto ho o to požiadal. Mal rád básne, dokonca verše sám písal. A mimochodom, vdova po niekdajšom najmocnejšom mužovi krajiny, poberala dôchodok 4000 rubľov (cca 55 eur).

Počas zdravotných ťažkostí Černenka často zastupoval mladý a dynamický Michail Sergejevič Gorbačov. Po Černenkovej smrti 10. marca 1985 sa práve on ujal vedenia sovietskej spoločnosti. Generálnym tajomníkom KSSZ sa stal 11. marca 1985. Od 1. októbra 1988 bol aj predsedom Najvyššieho sovietu ZSSR. Gorbačov priniesol do sovietskej spoločnosti pojmy glasnosť (otvorenosť) a perestrojka (prestavba), v duchu ktorých začal proces zmien, ktoré viedli k liberalizácii a uvoľňovaniu systému a postupne aj k demontáži komunistického zriadenia v samotnom Sovietskom zväze i jeho satelitoch.

Konstantin Ustinovič Černenko bol teda posledným zástupcom brežnevovej éry a je tiež posledným sovietskym vodcom pochovaným pri Kremeľskom múre.

TASR/Márius Kopcsay

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR