Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

04. februára 2015

Prezident nepodpísal novelu Zákonníka práce, právna norma bude platiť



Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, archívne foto



Zdieľať
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, archívne foto Foto: TASR/Martin Baumann
Bratislava 4. februára (TASR) - Novela Zákonníka práce zostane bez podpisu prezidenta SR Andreja Kisku. Aj napriek tomu sa však od 1. marca tohto roka sprísnia podmienky pre agentúrne zamestnávanie na Slovensku.


Prezident najskôr novelu vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie. Poslancom v Národnej rade (NR) SR sa však podarilo prelomiť jeho veto a právnu normu schválili v pôvodnom znení.

Novelou Zákonníka práce sa do legislatívy zavádza princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníkov. Táto zmena má zabezpečiť, aby mali agentúrni zamestnanci rovnaké mzdové podmienky ako interní zamestnanci, ak obe skupiny pracovníkov vykonávajú rovnakú alebo veľmi podobnú činnosť. Ak sa ukáže, že agentúrny zamestnanec nie je rovnako odmeňovaný, zodpovednosť za doplatenie mzdy bude niesť nielen samotná agentúra, ale aj užívateľský zamestnávateľ.

Ďalšou zmenou je zavedenie prezumpcie dočasného pridelenia. V praxi by to malo vyzerať tak, že ak výkon práce bude napĺňať všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa takáto práca podľa Zákonníka práce považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi.

Zakázané bude aj dočasné pridelenie zamestnanca na výkon rizikovej práce, teda práce zaradenej do 4. kategórie. "Vzhľadom na riziká, ktoré vznikajú pri výkone takejto práce, nie je možné na jej výkon prideliť zamestnancov agentúry dočasného zamestnávania, ktorí často nie sú dostatočne zaškolení alebo chránení, čo v praxi vedie k zvýšenému riziku pracovných úrazov a k ohrozovaniu zamestnancov užívateľského zamestnávateľa," zdôvodnil rezort práce.

Miesto výkonu zamestnania bude po novom v pracovnej zmluve totožné s miestom pridelenia. Trvanie dočasného pridelenia zamestnanca bude dohodnuté dátumom jeho skončenia, to znamená konkrétnym dňom. "Na základe potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zamestnanci agentúry dočasného zamestnávania, ktorí vykonávajú prácu pre užívateľského zamestnávateľa počas dočasného pridelenia, mohli byť vyslaní na pracovnú cestu len týmto zamestnávateľom. Navrhovanou právnou úpravou sa zabráni uskutočňovaniu fiktívnych pracovných ciest agentúrami dočasného zamestnávania," ozrejmilo ministerstvo.

Novelou sa zníži aj počet reťazení dočasných pridelení k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi na štyri z pôvodných piatich. Zo Zákonníka práce sa vypúšťa aj znak mzdy a odmeny z definície závislej práce. Ako totiž uviedlo ministerstvo práce, prax v niektorých prípadoch ukázala, že pri kontrole zamestnávatelia nedojednávali so zamestnancami odmenu za vykonanie práce. Vypustenie týchto znakov však podľa rezortu práce nespôsobí to, že ľudia nedostanú za vykonanú prácu zaplatené. Povinnosť poskytnúť mzdu alebo odmenu za vykonanú prácu totiž vyplýva aj z Ústavy SR.

Prezident vrátil právnu normu parlamentu na opätovné prerokovanie pre pripomienky zamestnávateľských organizácií.

Prezident vrátil právnu normu parlamentu na opätovné prerokovanie pre pripomienky zamestnávateľských organizácií. Firmy sa obávajú, uviedol Kiska, že zákon neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu zamestnávateľov, či obmedzí ich schopnosť pružne reagovať na dopyt po výrobkoch a službách. Zároveň sú tiež presvedčené, že by skomplikoval a znemožnil realizáciu programov zamestnávania ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín. To by mohlo v konečnom dôsledku zamedziť tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest.

Zákon vylučujúci schránkové firmy s nejasnými vlastníkmi z verejných obstarávaní bude platiť bez podpisu prezidenta SR Andreja Kisku. Ten totiž opäť nepodpísal novelu zákona o verejnom obstarávaní. Hlava štátu právnu normu nedávno vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie s pripomienkami. Plénum ich odmietlo a zákon schválilo v pôvodnom znení. Posunulo iba účinnosť na marec.

Kiska v novele identifikoval viacero chýb a nepáčila sa mu ani schválená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní týkajúca sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016. Prezident nevidel dôvod na zavedenie výnimky, keďže termín predsedníctva je dlhodobo známy. V opätovne schválenom zákone však výnimka presadená Marošom Kondrótom (Smer-SD) ostáva. Poslanec vládnej strany argumentoval tým, že rovnakú cestu využili aj iné krajiny, aby nemuseli postupovať náročným administratívnym procesom.

Podľa samotnej novely budú môcť byť súčasťou verejných zákaziek od marca len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Na základe prijatého uznesenia má v budúcnosti vzniknúť aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami.

Výnimku budú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy. Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.

"Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie," argumentoval predkladateľ. Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.

Opozícia označila novelu za marketingovú a nedostatočnú. Viacerí poslanci sa snažili presadiť povinnosť pre schránkové firmy zverejňovať aj konečného užívateľa výhod z kontraktu so štátom. Miroslav Beblavý (nezaradený) a Lucia Žitňanská (Most-Híd) volali po zavedení registra týchto beneficientov, ktorý by spravovala Národná banka Slovenska (NBS). Tento register má zabezpečiť schválené uznesenie.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Islamský štát zabil iba v tomto roku v Sýrii 50 zajatcov
<< predchádzajúci článok
Grécki teroristi sa prihlásili k útoku na izraelské veľvyslanestvo