Prezidentka vetovala novelu zákona, ktorá mala upraviť obedy zadarmo

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorá mala upraviť obedy zadarmo. Podľa nej by totiž mohlo sitom pomoci prepadnúť až 47.000 detí v riziku chudoby. Zákon preto vracia do parlamentu s návrhom úpravy, ktorá zabezpečí, že tieto deti cez sieť neprepadnú. Informoval o tom v piatok hovorca prezidentky Martin Strižinec.


"Sú to deti, ktoré sú v riziku chudoby, hoci ich rodiny majú príjem vyšší ako hranica životného minima, ale súčasne je nedostatočný na to, aby si uplatnili zvýšený daňový bonus," vysvetlila prezidentka s tým, že podľa expertných odhadov Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky a Útvaru hodnoty za peniaze sa to týka až 47.000 detí. Pomer medzi hranicou chudoby a životným minimom sa líši podľa veľkosti rodiny a najväčšia medzera je v prípade osamelého rodiča s jedným dieťaťom.

Prezidentka sa preto rozhodla vrátiť zákon do parlamentu a ako spôsob nápravy tohto neželaného stavu navrhla upraviť kritérium, podľa ktorého sa rozšíri okruh detí, ktorým vznikne nárok na dotáciu. Prezidentka navrhuje príjmovú hranicu pre získanie dotácie na obed nastaviť minimálne na úroveň dvojnásobku životného minima, čím sa zabezpečí, že ani jedno dieťa neprepadne sitom tejto pomoci.

Prezidentka podpísala zákon o teste proporcionality

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala zákon o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní. Zákon ustanovuje pravidlá posudzovania proporcionality prostredníctvom testu proporcionality v oblasti regulácie povolaní a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri zabezpečovaní testu proporcionality na účely zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa.

Zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva EÚ, ktorá sa musí uplatňovať pri každom vnútroštátnom regulačnom opatrení. "Požiadavka na povinný test proporcionality má za cieľ odstrániť existujúce neodôvodnené alebo neprimerané prekážky pri uplatňovaní základných práv a slobôd v členských štátoch," uviedol rezort školstva v návrhu.

Test proporcionality vykonáva subjekt, ktorý navrhuje reguláciu povolania, pričom ho vykonáva prostredníctvom formulára s názvom Test proporcionality. Subjekt, ktorý navrhuje reguláciu povolania, zverejní vyplnený formulár spolu s návrhom regulácie povolania na svojom webovom sídle. "Ak ide o návrh zákona výboru NR SR alebo poslanca NR SR, vyplnený formulár zverejní Kancelária NR SR na webovom sídle. Vyplnený formulár subjekt, ktorý navrhuje reguláciu, zároveň zašle Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle," uvádza sa v predloženom materiáli.

Lehota na zasielanie možných pripomienok je najmenej 14 pracovných dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia formulára subjektom, ktorý navrhuje reguláciu povolania, alebo Kanceláriou NR SR.
 

Prezidentka podpísala novelu, ktorou sa mení výpočet kvót pre slovenské rádiá

Výpočet týkajúci sa kvót pre slovenské hudobné diela vo vysielaní rádií sa upraví, po novom sa bude vyrátavať z času vysielania medzi 6.00 h a 24.00 h. Vyplýva to z novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Po novom sa vypúšťa obmedzenie v prípade licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby, jeden vysielateľ bude môcť získať viac licencií. Novela sa týka aj prevodu licencie, zmeny majú umožniť vstup nových investorov do existujúcich štruktúr vysielateľov s podmienkou, aby bolo pri zlúčení alebo predaji zachované technické a personálne zabezpečenie vysielania danej programovej služby.

V prípade kvót pre slovenské hudobné diela sa upraví spôsob výpočtu podielu zákonom stanoveného percenta vo vysielaní (25 percent pre súkromné rádiá, 35 percent pre rádiá RTVS). Percentuálny podiel sa nebude viac počítať z celkového času vyhradeného vysielaniu hudobných diel za kalendárny mesiac, ale z času, v rámci ktorého sa zarátavajú slovenské skladby do stanoveného podielu, teda medzi 6.00 h a 24.00 h.

Ďalšie zmeny sa týkajú podielu reklamy v rozhlasovom vysielaní. Do maximálneho času denného vysielania, ktorý môže byť vyplnený reklamou – 20 percent v prípade súkromných rádií a tri percentá vo vysielaní rozhlasových služieb RTVS, sa nebude započítavať dlhšie reklamné oznámenie a ani výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku. Zmeny sa budú týkať aj označenia sponzoringu programu či umiestňovania produktov v programe. Po novom ich už rádiá nemusia uvádzať na začiatku i na konci, ale len na začiatku alebo len na konci programu.

Účinnosť má novela nadobudnúť od januára 2021. V prípade konaní pri zisťovaní stavu v dodržiavaní právnych predpisov a podmienok udelenej licencie začatých pred 1. januárom 2021, ktoré neboli právoplatne skončené, sa bude postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.
 

Prezidentka podpísala zmeny financovania škôl v súvislosti s povinnými škôlkami

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Vzhľadom na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania chce zmenou legislatívy Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR upraviť niektoré aspekty financovania regionálneho školstva.

Návrh zákona upravuje zber údajov za deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách či dodatočný zber údajov za deti materských škôl po 15. septembri príslušného školského roka na účely určovania normatívneho príspevku a na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok. Zákon rieši aj úpravu prideľovania príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu.

Vzhľadom na sankčné nástroje pri zanedbávaní riadneho plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole sa navrhuje i povinnosť obcí viesť evidenciu aj za deti vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.

Právnou úpravou sa má spresniť zákon, aby bolo jednoznačne možné poskytovanie financií vo vzťahu k školským zariadeniam bez ohľadu na zriaďovateľa. Po novom sa má tiež rozšíriť poskytovanie financií na rozvojové projekty bez ohľadu na zriaďovateľa. Cieľom je možnosť financovať aj rozvojové projekty škôl a školských zariadení zriaďovaných v rámci originálnych kompetencií samosprávy, ako aj súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení. Rozšíriť sa má aj možnosť poskytovania dotácií, aby sa pokrývalo celé spektrum potrebných aktivít v školstve.

Povinné predprimárne vzdelávanie má začať platiť od 1. januára 2021.
 

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zmrazí minimálne dôchodky

Od budúceho roka sa na Slovensku zruší oslobodenie 13. a 14. platov od sociálnych odvodov. Okrem toho sa "zmrazí" minimálny dôchodok. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Ministerstvo práce zmeny pri 13. a 14. plate zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií. "Vyplácanie 13. a 14. platu oslobodeného od sociálnych odvodov podľa súčasného právneho stavu zakladá v aktuálnom období ekonomickej recesie signifikantný výpadok príjmov v rozpočte verejnej správy," priblížil rezort práce v predkladacej správe.

Ukončilo sa tak uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021. Toto zvýhodnenie zaviedla ešte bývalá vláda, zmenu iniciovala vtedajšia koaličná strana SNS.

Štrnáste platy majú byť oslobodené od sociálnych odvodov poslednýkrát v decembri tohto roka. Ministerstvo predpokladá, že prijatie zmeny bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Naopak, zrušenie výnimky pre nezapočítavanie 13. a 14. platu do vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na sociálne poistenie, prináša negatívny vplyv na zamestnávateľov, ktorí by pre svojich zamestnancov využili inštitút vyplatenia 13. a 14. platu so zvýhodnením na strane sociálneho poistenia.

Novela prináša i ďalšie novinky v prípade minimálnych dôchodkov. Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

"Uvedené zmeny určovania sumy minimálneho dôchodku a zmeny v podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení, ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku," tvrdí ministerstvo práce. Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva práce v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze. "Ponechaním súčasného právneho stavu by sa uvedený problém každoročne prehlboval a dochádzalo by k ešte výraznejšiemu potieraniu zásluhovosti v dôchodkovom systéme, predovšetkým v kontexte zvyšovania systémových dôchodkových dávok," tvrdí rezort práce.

Vláda sa tiež vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov. Rezort preto navrhuje "zmrazenie" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021. "K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku je dôvodné pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura," priblížilo ministerstvo práce.

Zároveň sa umožní Sociálnej poisťovni elektronicky sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné, pretože zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného (DPN) z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti, a to bez súhlasu dotknutej osoby. V praxi totiž nastávajú situácie, že zamestnanec oznámi zamestnávateľovi nesprávny dátum. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu z výborov, ktorý plénum rovnako schválilo.

V súvislosti s pretrvávajúcou krízovou situáciou sa má súčasne na účely posúdenia nároku na nemocenské a dôchodkové dávky podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila, považovať za splnenú, ak poistenec zaplatí poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila krízová situácia. Cieľom je zabezpečenie možnosti čerpania nemocenských a dôchodkových dávok. Zamestnanec uznaný počas krízovej situácie za DPN, ktorý v tomto období vykonáva prácu z domácnosti alebo čerpá dovolenku, je zároveň povinný platiť poistné na sociálne poistenie, rovnako aj jeho zamestnávateľ.
 

Prezidentka podpísala zníženie podielu pokročilých biopalív v palivách na 0,3 %

Podiel pokročilých biopalív, ktoré sa vyrábajú napríklad zo slamy, rias, zvyškov po ťažbe dreva či inej biomasy, by sa mal na Slovensku z pôvodne stanovených 0,5 % znížiť v rokoch 2021 a 2022 na 0,3 % a v rokoch 2023 a 2024 vrátiť na 0,5 % referenčnej hodnoty vypočítanej z energetického obsahu celkového množstva pohonných látok uvedených na trh. Vyplýva to z novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Predkladaný návrh zákona znižuje povinnosť uvádzať na trh pohonné látky s obsahom pokročilých biopalív pre roky 2021 a 2022 na úroveň 0,3 % z dôvodu zohľadnenia zmeny legislatívy EÚ," uviedla skupina koaličných poslancov za SaS a OĽANO v dôvodovej správe. EÚ smernicou spresnila požiadavky na primiešavanie pokročilých biopalív pre rok 2022 na úrovni minimálne 0,2 %. Novela by však tiež mala zabezpečiť dostatočnú stabilitu investičného prostredia s cieľom dosiahnuť postupné zvyšovanie podielu pokročilých biopalív do roku 2025.

Poslanci návrhom nechceli systematicky znižovať podiel pokročilých biopalív v doprave, pretože Slovensko má záujem na ďalšom rozvoji obnoviteľnej energie. Tá je už v súčasnosti aj v podobe primiešavania biopalív nevyhnutnou podmienkou a súčasťou plnenia cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a pri znižovaní emisií skleníkových plynov v doprave. Slovensko nemá záujem znižovať podiely pokročilých biopalív v doprave v SR v rokoch 2025 – 2030, ktoré by mali byť na úrovni 0,75 %. Primiešavanie biozložky vyrábanej z poľnohospodárskych plodín sa návrhom nemení.
 

Prezidentka odobrila novelu zákona o sadzbách dane na benzín a naftu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec. Daňové zvýhodnenie biopalív tak bude možné na Slovensku od 1. januára 2021 uplatňovať len na pokročilé biopalivá v zmesi s pohonnými látkami. Stanovená bude jedna sadzba dane na motorový benzín a jedna sadzba dane na motorovú naftu na úrovni terajšej zvýhodnenej sadzby dane a notifikované daňové zvýhodnenie sa nebude uplatňovať.

Novelou zákona sa zavedie jedna sadza dane na motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 12 41, 2710 12 45, 2710 12 49 vo výške 514 eur/1000 litrov. V prípade motorovej nafty kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 43, 2710 19 46, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 11, 2710 20 16 a 2710 20 19 má byť vo výške 368 eur/1000 litrov.

Navrhované sadzby spotrebnej dane na motorový benzín a na motorovú naftu sa budú uplatňovať bez ohľadu na objem biopaliva, ktoré je v nich primiešané, a nebude sa uplatňovať notifikované daňové zvýhodnenie na biopalivá druhej generácie z dôvodu ich nedostatku na trhu.

Návrh zákona tiež upravuje odber a použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja administratívne menej náročným spôsobom. Okrem toho ruší platné, ale neúčinné ustanovenia upravujúce povinnosť označovať pohonné látky identifikačnou látkou pred ich uvedením do daňového voľného obehu na daňovom území.

Novela zavádza povinnosť prepravovať niektoré minerálne oleje (nafta, benzín a LPG) na daňovom území v daňovom voľnom obehu v rámci podnikania na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému.

Do novely sa tiež v procese schvaľovania v parlamente doplnila výnimka, že stanovené sadzby sa nevzťahujú na vykurovacie oleje, ktoré sú vyrobené z odpadových olejov.
 

Prezidentka odobrila zvýšenie sadzieb dane pre tabakové výrobky

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec. Cigarety tak od februára 2021 zdražejú a budú pod prísnejšou kontrolou.

V priemere cena jednej škatuľky cigariet od budúceho roka vzrastie o 40 centov a o 20 centov v rokoch 2022 a 2023. Sadzba na tabak sa má zvýšiť rovnakým tempom ako sadzba na cigarety. Dopredávať cigarety má byť umožnené dva mesiace, tabak šesť mesiacov.

Novela zákona upravuje sadzby spotrebnej dane pri cigaretách, bezdymovom tabakovom výrobku a tabaku v troch krokoch, v prípade cigár a cigariek bude jednorazová úprava sadzby spotrebnej dane.

Zvýšenie sadzieb pre tabakové výrobky sa bude realizovať k 1. februáru 2021, k 1. februáru 2022 a k 1. februáru 2023, pričom sa ním reflektuje vývoj v oblasti sadzbovej politiky v okolitých členských štátoch EÚ a zároveň smeruje k zabezpečeniu primeranej rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia. Na rokovaní vlády bola prijatá pripomienka, ktorá zahŕňa zmeny aj v prípade tabaku.

Na úpravu sadzieb nadväzuje podľa rezortu financií, z ktorého dielne novela pochádza, aj nastavenie lehôt dopredaja jednotlivých tabakových výrobkov. Pri cigaretách bude dvojmesačná lehota ich dopredaja po zmene sadzby dane, čo bude v praxi znamenať, že cigarety zdanené v súčasnosti platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023. V prípade tabaku bude umožnený dopredaj počas šiestich mesiacov.

Súčasne sa novelou sprísni prevoz tabakových výrobkov. Slovensko totiž do praxe zavádza smernicu EÚ, podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru. Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej podobe, po novom bude celý proces elektronický od začiatku až do konca. K elektronickým dokumentom budú mať jednoduchý prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu.